Otázky a odpovede: Nariadenie o odovzdávaní trestného konania medzi členskými štátmi

Prečo Komisia navrhuje toto nariadenie?

Cieľom tohto návrhu je harmonizovať pravidlá odovzdávania trestného konania v rámci EÚ. Členské štáty v súčasnosti odovzdávajú trestné konania medzi sebou s použitím spleti rôznych právnych nástrojov. Napríklad Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania z 15. mája 1972 ratifikovalo a uplatňovalo len 13 členských štátov. Väčšina členských štátov sa preto opiera o článok 21 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20 apríla 1959, podľa ktorého je odovzdanie zväčša neregulované a vychádza z vnútroštátnych právnych predpisov. V roku 1990 členské štáty podpísali dohodu o odovzdávaní trestného konania, táto dohoda však nenadobudla platnosť.

O opatrení týkajúcom sa odovzdania konania sa diskutuje od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa zmenil spôsob, akým sa prezentujú a prijímajú pravidlá EÚ v oblasti trestného práva. Týmto návrhom sa plnia ciele stanovené v stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti, v ktorej sa zdôrazňuje, že odovzdávanie trestných konaní je dôležitým nástrojom, ktorý by posilnil boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré pôsobia v členských štátoch v celej EÚ.

Aké sú ciele návrhu Komisie?

Spoločné pravidlá týkajúce sa odovzdávania trestného konania od jedného členského štátu druhému sú potrebné na zabezpečenie toho, aby trestný čin vyšetroval alebo stíhal členský štát, ktorý je v najlepšej pozícii. Takéto spoločné pravidlá pomôžu:

• zabrániť zbytočným súbežným konaniam týkajúcim sa rovnakých skutočností a tej istej osoby v rôznych členských štátoch, ktoré by mohli viesť k porušeniu základnej zásady, že osobu nemožno stíhať alebo potrestať za ten istý trestný čin dvakrát (zásada ne bis in idem),
• vyhnúť sa prípadom beztrestnosti, keď sa odmietne odovzdanie na základe európskeho zatykača.

Bude o odovzdanie konania môcť požiadať obvinená osoba alebo iba orgány činné v trestnom konaní?

Na základe návrhu môže podozrivá alebo obvinená osoba požiadať príslušné orgány žiadajúceho alebo dožiadaného štátu o začatie konania o odovzdaní trestného konania. Je dôležité poznamenať, že z takýchto žiadostí nevyplýva povinnosť žiadajúceho alebo dožiadaného štátu odovzdanie trestného konania uskutočniť.

Kto je zodpovedný za začatie odovzdania konania? Je to štát, ktorý vec v súčasnosti stíha, alebo štát, ktorému by bola daná vec postúpená, alebo oba takéto štáty?

Podľa návrhu je za podanie žiadosti o odovzdanie tohto konania zodpovedný štát, ktorý trestné konanie vedie. Štát, ktorý by trestné konanie prevzal, sa však môže poradiť so štátom, ktorý konanie v súčasnosti vedie, o možnosti podať žiadosť o odovzdanie tohto konania.

Ako to bude fungovať v praxi?

Orgán, ktorý konanie vedie, musí pred jeho odovzdaním starostlivo posúdiť, či je odovzdanie trestného konania inému členskému štátu na základe kritérií stanovených v návrhu potrebné a vhodné. Žiadajúci orgán takisto musí náležite zohľadniť oprávnené záujmy podozrivej alebo obvinenej osoby a záujmy obete a mal by sa s nimi, ak to podmienky umožňujú, o plánovanom odovzdaní poradiť, bez toho, aby sa narušila dôvernosť vyšetrovania.

Ak sa orgán rozhodne podať žiadosť o odovzdanie konania, mal by vyplniť vzor uvedený v prílohe k návrhu, žiadosť preložiť do úradného jazyka iného členského štátu (alebo iného jazyka prijateľného pre daný členský štát) a zaslať prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, ktorý sa na zasielanie takýchto žiadostí zriadi.

Dožiadaný orgán má 60 dní na to, aby rozhodol, či odovzdanie trestného konania prijme alebo odmietne. Ak odovzdanie konania odmietne, musí to odôvodniť. Ak odovzdanie konania prijme, musí žiadajúci orgán postúpiť vec dožiadanému orgánu iného členského štátu. Podozrivé/obvinené osoby a obete budú mať právo na účinné právne prostriedky nápravy v dožiadanom štáte proti rozhodnutiu o prijatí odovzdania trestného konania a v určitých prípadoch bude mať takýto opravný prostriedok odkladný účinok na postup odovzdania.

Čo určuje trest za trestný čin po odovzdaní konania medzi členskými štátmi EÚ?

Ak sa odovzdanie prijme, orgány dožiadaného štátu rozhodnú, aké ďalšie opatrenia prijmú v súlade so svojím vnútroštátnym právom, a budú musieť žiadajúci orgán informovať o konečnom výsledku odovzdaných konaní. Trest, ktorý sa vzťahuje na trestný čin po odovzdaní v dožiadanom štáte, je trest stanovený právom dožiadaného štátu, pokiaľ toto právo neustanovuje inak. Ak bol však trestný čin spáchaný na území žiadajúceho štátu, dožiadaný štát môže zohľadniť hornú hranicu trestu stanovenú v práve žiadajúceho štátu. Maximálny trest stanovený v práve žiadajúceho štátu by sa mal zohľadniť vždy, ak je právomoc dožiadaného štátu založená výlučne na návrhu.

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Návrh nariadenia o odovzdávaní trestného konania

Odovzdávanie trestného konania