Otázky a odpovede – udržateľná doprava, infraštruktúra a palivá

Udržateľná doprava, infraštruktúra a palivá

CESTNÁ DOPRAVA

Ako nové právne predpisy EÚ zvýšia počet vozidiel s nulovými emisiami v Európe?

Prijatie nových sprísnených emisných noriem CO2 pre osobné autá a dodávky znamená, že všetky nové osobné autá a dodávky zaregistrované na európskom trhu budú musieť do roku 2035 vykazovať nulové emisie. Ako medzistupeň pri úsilí o nulové emisie bude v rámci nových noriem CO2 povinné aj zníženie priemerných emisií nových osobných áut o 55 % a nových dodávok o 50 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2021.

Tieto ambiciózne normy CO2 zaručia väčšiu udržateľnosť v systéme dopravy EÚ, čistejší vzduch pre Európanov a sú dôležitým krokom pri realizácii Európskej zelenej dohody. Cestná doprava sa vďaka nim stane pevnou súčasťou dosiahnutia mobility s nulovými emisiami do roku 2050. Prispeje k znižovaniu emisií skleníkových plynov o 90 % do polovice storočia.

Nové právne predpisy sú jednoznačným signálom pre výrobcov a občanov, aby zintenzívnili výrobu a predaj vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami. K zníženiu emisií CO₂ budú musieť prispieť všetci výrobcovia osobných automobilov a dodávok. Preto sa podľa sprísnených noriem od roku 2030 ruší výnimka pre malých výrobcov, ktorí za kalendárny rok predajú 1 000 až 10 000 nových áut alebo 22 000 nových dodávok.

Okrem toho Komisia navrhla aj ambicióznu novú cieľovú hodnotu emisií CO₂ pre nové ťažké úžitkové vozidlá od roku 2030. Jej zámerom je znížiť emisie CO₂ z nákladných vozidiel, mestských i diaľkových autobusov. Aj tento segment cestnej dopravy musí prispieť k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami a k cieľom EÚ v oblasti klímy a nulového znečistenia. Návrh je aktuálne predmetom rokovaní so spoluzákonodarcami.

Ako nové právne predpisy pomôžu pri budovaní potrebnej infraštruktúry nabíjacích staníc?

Nové nariadenie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (AFIR) stanovuje povinné ciele zavádzania infraštruktúry nabíjacích a vodíkových čerpacích staníc v sektore cestnej dopravy. Cieľové hodnoty založené na veľkosti vozových parkov zaručia, že verejne dostupná nabíjacia infraštruktúra pre osobné autá a dodávky bude rásť rovnakým tempom ako vozový park na elektrický pohon. Na tento účel sa pre každé elektrické vozidlo na batérie zaevidované v členskom štáte vo verejne dostupnej nabíjacej infraštruktúre zabezpečí nabíjací výkon 1,3 KW a pre každé plug-in hybridné elektrické vozidlo nabíjací výkon 0,8 kW.

Na zabezpečenie úplnej prepojiteľnosti európskych diaľnic v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) bude musieť byť do roku 2025 nainštalovaný nabíjací park s kapacitou aspoň 300 kW. Bude mať podobu rýchlonabíjacích staníc (z toho aspoň jedna s kapacitou 150 kW) v rozstupoch každých 60 km pozdĺž základnej siete TEN-T. Do roku 2030 by kapacita mala dosiahnuť 600 kW. Pokiaľ ide o súhrnnú sieť TEN-T, tieto cieľové hodnoty treba postupne dosiahnuť do roku 2035, pričom prvé z nich začnú platiť v roku 2027.

Pokiaľ ide o vodíkové čerpacie stanice, jedna sa bude musieť nachádzať v každom mestskom uzle a každých 200 km pozdĺž základnej siete TEN-T. Slúžiť budú osobným automobilom, ako aj ťažkým úžitkovým vozidlám.

Pre elektrické ťažké úžitkové vozidlá treba postupne do roku 2030 v rámci základnej siete TEN-T inštalovať nabíjacie stanice každých 60 km a s výkonom aspoň 3 600 kW. V súhrnnej sieti TEN-T treba od roku 2025 zabezpečiť nabíjacie stanice každých 100 km a musia mať výkon aspoň 1 500 kW. Celkové pokrytie siete treba dosiahnuť do roku 2030. Rovnako musia v rámci siete TEN-T byť k dispozícii aj nabíjacie stanice na nočné nabíjanie na bezpečných a chránených parkoviskách, i vo veľkých mestách a aglomeráciách. Budú slúžiť ako mestské uzly, aby bolo možné nabíjať najmä mestské nákladné vozidlá. Nedostatky v infraštruktúre na dopĺňanie LNG pre nákladné vozidlá budú odstránené do roku 2025.

Nové pravidlá vďaka sprístupneniu minimálnej infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc v celej EÚ prinesú odpovede na obavy spotrebiteľov z ťažkostí pri dobíjaní alebo tankovaní paliva do vozidla. Vďaka iniciatíve „vlna obnovy“ a novým právnym predpisom o zlepšení energetickej hospodárnosti našich budov bude k dispozícii dostatočná verejná nabíjacia kapacita, aby sa pokryl dopyt väčšieho vozového parku automobilov s nulovými emisiami, ktoré sa dostanú na trh. Takisto bude k dispozícii viac súkromných nabíjačiek pre domácnosti a pracoviská.

LETECKÁ DOPRAVA

Ako iniciatíva ReFuelEU Aviation zvýši mieru používania udržateľného leteckého paliva?

Iniciatíva ReFuelEU Aviation znamená, že dodávatelia palív budú letiská v EÚ zásobovať kerozínom so stúpajúcim minimálnym podielom primiešaných udržateľných leteckých palív. Túto povinnosť budú mať všetci dodávatelia leteckého paliva, ktorí zabezpečujú dodávky na letiská Únie, ako aj prevažná väčšina prevádzkovateľov lietadiel (ktorí presiahnu určený minimálny počet cestujúcich a objem nákladu). Toto nové nariadenie sa bude vzťahovať na vyše 95 % leteckej dopravy odlietajúcej z letísk EÚ.

Jeho ústredným princípom sú rovnaké podmienky pre všetkých: zavádza celoúnijné minimálne podiely. Nahradí všetky prípadné vnútroštátne právne predpisy regulujúce dodávky a zavádzanie udržateľného leteckého paliva. Vďaka stanoveným únijným minimálnym podielom budú mať prevádzkovatelia lietadiel v celej EÚ lepší prístup k narastajúcemu podielu udržateľného leteckého paliva. Konkrétne je úroveň minimálneho podielu udržateľného leteckého paliva určená na obdobie 2025 – 2050 takto:

2 % od roku 2025,

6 % od roku 2030,

20 % od roku 2035,

34 % od roku 2040,

42 % od roku 2045,

70 % od roku 2050.

Okrem toho sa určia osobitné minimálne podiely syntetických leteckých palív (ktoré sú najviac škálovateľnými a udržateľnými palivami) s cieľom podporiť dekarbonizáciu letectva. Tieto podiely sú stanovené na týchto úrovniach:

1,2 % od roku 2030,

2 % od roku 2032,

5 % od roku 2035,

10 % od roku 2040,

15 % od roku 2045,

35 % od roku 2050.

Prevádzkovatelia lietadiel odlietajúcich z letísk Únie budú na to, aby sa zabránilo úniku emisií i zbytočným emisiám, musieť pri odlete z letiska Únie načerpať aspoň 90 % paliva potrebného na let (bez toho, aby boli dotknuté náležité bezpečnostné pravidlá). Predíde sa tak situáciám, keď prevádzkovatelia lietadiel prevážajú so sebou nadmerné množstvo paliva, aby nemuseli palivo čerpať na letiskách, kde môžu byť vyššie náklady z dôvodu dodávok udržateľného leteckého paliva. Prevážanie nadbytočného paliva spôsobuje aj dodatočnú hmotnosť, väčšiu spotrebu a viac emisií. Okrem toho budú letiská Únie na základe nového nariadenia musieť zaručiť dostupnosť ich čerpacej infraštruktúry a jej vhodnosť na distribúciu udržateľného leteckého paliva.

Povinnosť primiešavať udržateľné letecké palivo sa vzťahuje na syntetické letecké palivá (e-palivá), biopalivá (okrem biopalív vyrábaných z potravinových a krmivových plodín) a recyklované uhlíkové palivá, a to v úplnom súlade s kritériami smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.

Podľa odhadov právne predpisy EÚ pomôžu zredukovať do roku 2050 emisie CO2 z leteckej dopravy o vyše 60 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Prispejú aj k znižovaniu iných emisií než CO2, čím zaručia dodatočné pozitívne vplyvy na kvalitu ovzdušia. Navyše budú predstavovať dlhodobo predpovedateľný právny rámec, vďaka čomu bude možné mobilizovať investície. Očakáva sa, že povinnosť dodávať udržateľné letecké palivo zvýši výrobu tohto paliva v Európe i celosvetovo. Spolu s revidovanými pravidlami systému EÚ na obchodovanie s emisiami v letectve teda iniciatíva ReFuelEU Aviation pomôže tomuto sektoru nastúpiť na správnu cestu, aby sa nám podarilo dosiahnuť náš celkový cieľ znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 o 90 % (v porovnaní s úrovňami v roku 1990). Prostredníctvom revidovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa vytvoria zisky vo výške približne 1,6 miliardy EUR, ktoré budú určené na investovanie do udržateľného leteckého paliva.

NÁMORNÁ DOPRAVA

Ako dekarbonizovať námornú dopravu?

Rozšírenie EU ETS na námornú dopravu a iniciatíva FuelEU Maritime spolu zlepšia atraktívnosť a ekonomickú realizovateľnosť energeticky efektívnejších lodí a palív a technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov. Systém ETS určí a zastropuje cenu emisií CO2 z fosílnych palív. Nariadenie o FuelEU Maritime bude zas podporovať zavádzanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív, pretože zavádza cieľovú hodnotu postupného znižovania ročnej priemernej intenzity skleníkových plynov energie, ktorú lode využívajú na palube. ETS aj FuelEU Maritime sa budú uplatňovať pri lodiach s priestornosťou nad 5 000 GT využívajúcich prístavy EÚ. Systém aj iniciatíva sa budú vzťahovať na emisie CO2 i energiu spotrebovanú v prístavoch EÚ, v EÚ a na polovicu emisií/energie spotrebovanej pri medzinárodných plavbách.

Ciele iniciatívy FuelEU sa určujú na základe referenčnej hodnoty odrážajúcej priemernú intenzitu skleníkových plynov z hľadiska energie spotrebovanej na palube lodí v roku 2020 a znižujú sa o tieto percentuálne podiely:

2 % od roku 2025,

6 % od roku 2030,

14,5 % od roku 2035,

31 % od roku 2040,

62 % od roku 2045,

80 % od roku 2050.

Rozšírenie EU ETS na námornú dopravu v kombinácii s iniciatívou FuelEU Maritime zaistí spoľahlivo vymedzenú regulačnú situáciu, aby bolo možné vytvoriť optimálny obchodný prípad pre zavádzanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov v námornej doprave.

Nariadenie o FuelEU vzhľadom na potrebu mimoriadnej flexibility pri energetickej transformácii v námornej doprave zahŕňa osobitné ustanovenia, ktoré majú byť oporou pre prevádzkovateľov pri dodržiavaní predpisov. Konkrétne, mechanizmus dobrovoľného združovania prevádzkovateľom ponúka možnosť združiť svoju bilanciu súladu s jednou alebo viacerými inými loďami, aby sa zaistila odmena pre priekopníkov v tejto oblasti. Zároveň lodiam s menšími možnosťami na zaručenie dodržiavania predpisov umožňuje pokračovať v prevádzke a preukázať skutočnosť, že pravidlá dodržiavajú, prostredníctvom účasti na združovaní.

Na celosvetovej úrovni európske pravidlá pomôžu pri rozvoji budúcich technických a trhovo orientovaných nástrojov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) na dekarbonizáciu námornej dopravy.

Ako sa znížia emisie z lodí v kotvisku v európskych prístavoch?

Nové nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá vyžaduje, aby námorné prístavy siete TEN-T od 1. januára 2030 zabezpečovali dodávky elektrickej energie, ktoré pokryjú dopyt aspoň 90 % kontajnerových a osobných lodí s priestornosťou nad 5 000GT, ktoré daný prístav využívajú. Požiadavka sa vzťahuje konkrétne na prístavy s prahovými hodnotami 100 zastavení kontajnerových lodí, 40 zastavení osobných trajektov a 25 zastavení výletných lodí v prístave ročne. Okrem toho musí v každom vnútrozemskom prístave siete TEN-T byť k dispozícii jedna inštalácia pre dodávku pobrežnej elektriny z pevniny.

Podľa ustanovení nariadenia o FuelEU Maritime budú od 1. januára 2030 musieť dané osobné a kontajnerové lode využívať pobrežné dodávky energie, pokiaľ nepreukážu, že využívajú inú technológiu s nulovými emisiami. Podľa nariadenia je takisto povinné pripojenie v prístavoch, ktoré síce nespadajú do rozsahu nariadenia AFIR (napr. menšie prístavy alebo prístavy, ktoré nespĺňajú hraničné hodnoty podľa AFIR), ale napriek tomu investovali do kapacít pobrežnej elektriny a rozvinuli ich.

Využívanie pobrežného zásobovania elektrinou v prístavoch EÚ podporí dekarbonizáciu energie, ktorú používajú lode v kotviskách, pretože sa bude priamo dodávať energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v Európe. Hoci zrejme platí, že nie všetka energia aktuálne dodávaná lodiam v prístavoch je bez emisií, postupom času elektrina bude v každom prístave čoraz viac dekarbonizovaná, predovšetkým od roku 2030. Infraštruktúra pobrežného zásobovania elektrinou na tento účel už teraz vytvára potrebné prepojenia pre budúcu zelenú elektrinu pre lode.

Navyše návrh uprednostňuje technologicky neutrálny prístup a právne predpisy zohľadňujú všetky obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá v námornej doprave, ako sú kvapalné biopalivá, e-kvapaliny, dekarbonizovaný plyn (vrátane skvapalneného zemného bioplynu a e-plynu), dekarbonizovaný vodík a dekarbonizované palivá z vodíka (vrátane metanolu a amoniaku), ako aj elektrickú energiu. Hoci niektoré z týchto palív sú už technologicky vyspelé, ich použitie v lodnej doprave sa ešte musí vo všeobecnosti testovať a zavádzať. Doteraz bolo mimoriadne obmedzené a nemá jasné ciele, ktoré by investorom poskytovali istotu. AFIR spolu s inými nástrojmi iniciatívy Fitfor55, ktoré sa vzťahujú na námornú dopravu, konkrétne ETS a iniciatívou FuelEU, zmierni riziká a zaručí istotu potrebnú na investovanie do inovačných technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov.

Ďalšie informácie

Tlačová správa