Otázky a odpovede k návrhu smernice o kombinovanej doprave

Návrh smernice o kombinovanej doprave

Čo je smernica o kombinovanej doprave a prečo potrebujeme túto smernicu?

Smernica o kombinovanej doprave (92/106/EHS) je jedným z kľúčových právnych nástrojov EÚ, ktorých priamym cieľom je znížiť negatívne externality nákladnej dopravy, ako sú emisie CO2 a iné emisie, dopravné zápchy, hluk a nehody, a to podporou prechodu z diaľkovej cestnej dopravy na železničnú, vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu.

Cestná doprava je zodpovedná za väčšinu negatívnych externalít v doprave v EÚ, a to tak preto, že je zďaleka najbežnejším druhom dopravy (74,4 % vnútrozemskej dopravy v rámci EÚ a 53,3 % celkovej dopravy v rámci EÚ v roku 2020), ako aj preto, že v súčasnosti spôsobuje viac externalít na tonokilometer nákladnej dopravy ako železničná, vnútrozemská vodná alebo príbrežná námorná doprava. Prechod z výlučne cestnej dopravy na intermodálnu dopravu by pomohol znížiť negatívne externality dopravy a zároveň zabezpečiť flexibilitu potrebnú na to, aby sa služby nákladnej dopravy dostali do každého bodu v EÚ vďaka prípojným cestným úsekom medzi terminálom a miestom nakládky/vykládky.

Intermodálna doprava však často nie je schopná konkurovať výlučne cestnej doprave na stredné a kratšie vzdialenosti z dôvodu administratívnych prekážok, nákladov na prekládku a neúplnej internalizácie externých nákladov. Smernica o kombinovanej doprave preto vytvára podporný rámec na zvýšenie konkurencieschopnosti intermodálnej a kombinovanej dopravy, a tým na podporu odklonu od výlučne cestnej dopravy.

Aké dopravné činnosti by zmenená a doplnená smernica podporila?

Návrh poskytuje podporný rámec pre intermodálnu a kombinovanú dopravu.

Intermodálna doprava je typ multimodálnej nákladnej dopravy, v rámci ktorej sa tovar prepravuje v rámci uzavretej nákladovej jednotky, ako je kontajner, výmenná karoséria alebo náves, a uzavretá nákladová jednotka sa prekladá medzi rôznymi druhmi dopravy bez toho, aby sa s ním manipulovalo.

Kombinovaná doprava je druh intermodálnej dopravy, ktorý spĺňa osobitné podmienky stanovené v tejto smernici; týka sa to najmä operácií, ktoré znižujú negatívne externality o 40 % v porovnaní s výlučne cestnou prevádzkou. To v podstate znamená operácie, pri ktorých sa hlavná časť dopravnej operácie vykonáva po železnici, vnútrozemských vodných cestách alebo po mori (krátka námorná doprava), zatiaľ čo oveľa kratšie počiatočné a konečné cestné úseky slúžia ako napájacie zariadenia pre nákladové jednotky medzi miestom nakládky/vykládky a terminálom.

Návrh obsahuje tri ustanovenia na podporu intermodálnej dopravy vo všeobecnosti:

• Opakuje, že podobne ako unimodálna doprava; na všetku intermodálnu dopravu sa nevzťahujú povolenia a kvóty.
• Stanovuje sa ním nová povinnosť členských štátov prijať národný politický rámec na uľahčenie zavádzania intermodálnej dopravy.
• Stanovuje sa ňou požiadavka na transparentnosť intermodálnych intermodálnych intermodálnych terminálov s cieľom zabezpečiť, aby potenciálni zákazníci mohli ľahko zistiť, ktoré služby a zariadenia sú k dispozícii.

Pokiaľ ide konkrétne o kombinovanú dopravu, návrh obsahuje dve dodatočné podporné opatrenia:

• Zavádza sa ním nová celoeurópska výnimka zo zákazu jazdy cez víkendy, dovolenky a noc pre krátke úseky kombinovanej dopravy cestnou dopravou s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie kapacity terminálnej a necestnej infraštruktúry.
• Stanovuje sa v ňom cieľ pre členské štáty znížiť priemerné náklady kombinovanej dopravy „od dverí k dverám“: zníženie najmenej o 10 % do 7 rokov.

V platnosti zostanú aj všetky existujúce regulačné opatrenia platné pre celú EÚ, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na kombinovanú dopravu. To zahŕňa zákaz kvót a povolení, rovnaké zaobchádzanie s medzinárodnou kombinovanou dopravou a medzinárodnou cestnou dopravou, pokiaľ ide o využívanie dopravcov, ktorí nemajú sídlo v danom členskom štáte, osobitné vymedzenie dopravy na vlastný účet na úsekoch vykonaných cestnou dopravou a zákaz cenovej regulácie.

Prečo sa reviduje smernica o kombinovanej doprave?

Priemerné externé náklady na železničnú dopravu a vnútrozemskú vodnú dopravu na tonokilometer (tkm) sú takmer trikrát nižšie (na 0,013 EUR za tkm a 0,019 EUR na tkm) v porovnaní s priemernými externými nákladmi na ťažké nákladné vozidlá (HGV) vo výške 0,042 EUR na tkm. Nehody (29,7 %) a dopravné zápchy (18,8 %) sú najväčšími nákladovými zložkami každej dopravnej prevádzky ťažkých nákladných vozidiel, ktoré nemožno znížiť elimináciou emisií uhlíka, ale len znížením relatívneho podielu cestnej dopravy.

Smernica o kombinovanej doprave bola naposledy zmenená a doplnená v roku 1992. Komisia predložila dva predchádzajúce návrhy na aktualizáciu smernice, a to v roku 1998 a v roku 2017; v oboch prípadoch Komisia stiahla návrh na zmenu, keďže spoluzákonodarcovia nedosiahli uspokojivú dohodu. Niektoré časti smernice sú však zastarané, vymedzenie a kritériá oprávnenosti spôsobujú odvetviu praktické problémy a podpora nie je taká účinná, ako by mohla byť. V rámci Európskej zelenej dohody Komisia opäť navrhla zmeniť smernicu s cieľom poskytnúť ambicióznejší podporný rámec pre prechod na iné druhy dopravy s cieľom dosiahnuť skutočnú zmenu.

Ako bude smernica prospešná pre intermodálnu prevádzku?

Podstatou smernice je zvýšiť využívanie intermodálnej dopravy, a najmä zlepšiť konkurencieschopnosť týchto intermodálnych operácií, ktoré najviac prispievajú k zvýšeniu udržateľnosti nákladnej dopravy. Na dosiahnutie tohto cieľa smernica na jednej strane vymedzuje takéto operácie a na druhej strane vytvára rámec regulačných a neregulačných opatrení na ich podporu.

Návrh nahradí súčasnú čiastočne nejednoznačnú definíciu, ktorá je pre mnohých prevádzkovateľov problematická, úplne novým prístupom, ktorým sa zabezpečí, že podpora sa zameria najmä na kombinovanú dopravu definovanú ako intermodálna prevádzka, čím sa znížia negatívne externality aspoň o 40 %. Digitálne platformy zriadené podľa nariadenia o elektronických údajoch o nákladnej doprave (eFTI) poskytnú nástroj na výpočet, ktorý organizátorom dopravy umožní preukázať, či je ich prevádzka oprávnená na osobitnú podporu kombinovanej dopravy. Organizátori dopravy môžu digitálne vyplniť bežné informácie o doprave prostredníctvom akreditovanej platformy eFTI, ktorá potom automaticky vypočíta a preukáže oprávnenosť na režim podpory kombinovanej dopravy, a to tak poskytovateľom dopravných služieb, ako aj orgánom. Na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni už nebudú existovať žiadne problémy s odlišnými výkladmi, pokiaľ ide o oprávnené operácie.

Okrem toho sa v smernici stanovuje pre členské štáty osobitný cieľ zlepšiť konkurencieschopnosť kombinovanej dopravy. Na tento účel musia členské štáty posúdiť prekážky brániace zavádzaniu kombinovanej dopravy a zabezpečiť, aby národné politické rámce umožňovali celkové zníženie priemerných nákladov kombinovanej dopravy „od dverí k dverám“ aspoň o 10 %.

Smernica okrem toho uľahčuje vstup na trh tým, že sa informácie o vnútroštátnych podporných opatreniach ľahko sprístupňujú. Stanovujú sa v ňom aj povinnosti prevádzkovateľov terminálov zverejňovať informácie o službách, ktoré poskytujú.

Aká je súvislosť medzi zmenou a doplnením smernice o kombinovanej doprave a inými politikami EÚ, ktoré majú vplyv na nákladnú dopravu?

Smernicou o kombinovanej doprave sa dopĺňajú právne predpisy v oblasti železničnej, vnútrozemskej vodnej, námornej a cestnej dopravy, ktorými sa liberalizuje a reguluje vnútorný trh. Liberalizácia sa vzťahuje aj na kombináciu druhov dopravy, zatiaľ čo odvetvové pravidlá sa naďalej uplatňujú na zaistenie bezpečnosti a fungovania trhu každého druhu dopravy. Napríklad dva návrhy, ktoré sú súčasťou balíka opatrení v oblasti ekologickej nákladnej dopravy, nariadenia o železničnej kapacite a smernice o hmotnostiach a rozmeroch pre cestnú dopravu, sú relevantné pre jednotlivé úseky intermodálnej aj kombinovanej dopravy. Podobne sa všetky procesné, ako aj podstatné pravidlá štátnej pomoci a verejného obstarávania budú naďalej uplatňovať na všetky podporné opatrenia, ktoré členské štáty plánujú prijať na dosiahnutie svojho cieľa podľa zmenenej a doplnenej smernice o kombinovanej doprave.

Okrem toho bude nariadenie o TEN-T, o ktorom v súčasnosti rokuje Európsky parlament a Rada, relevantné pre zavádzanie intermodálnej a kombinovanej dopravy, keďže zabezpečuje rozvoj modálnej infraštruktúry, ako aj multimodálnych terminálov nákladnej dopravy potrebných na prekládku medzi jednotlivými druhmi dopravy.

Viac informácií

Tlačová správa

Návrh