Otázky a odpovede k správe o konkurencieschopnosti bankového sektora

Otázky a odpovede k správe o konkurencieschopnosti bankového sektora

O čom je toto oznámenie?

Dnešným oznámením sa plní záväzok stanovený v rámci únie úspor a investícií (SIU) posúdiť konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ.

Hoci sa v oznámení uznáva podstatné zlepšenie odolnosti a výkonnosti bankového sektora za posledných 15 rokov od globálnej finančnej krízy, uvádzajú sa v ňom hlavné výzvy, ktoré brzdia konkurencieschopnosť tohto sektora a obmedzujú jeho prínos pre hospodárstvo EÚ, a zároveň sa v ňom stanovujú opatrenia na ich riešenie.

Ako toto oznámenie dopĺňa stratégiu únie úspor a investícií (SIU)?

Cieľom stratégie SIU je pomôcť finančnému systému EÚ efektívnejšie nasmerovať úspory do produktívnych investícií a zároveň zvýšiť finančné príležitosti pre občanov a podniky. Vzťahuje sa na bankové aj kapitálové trhy.

Banky zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve EÚ tým, že podporujú domácnosti a podniky. Poskytujú 75 % podnikových úverov spoločnostiam z EÚ.  

Okrem tradičnej úlohy, ktorú banky zohrávajú ako prijímatelia vkladov a veritelia, zohrávajú na kapitálových trhoch kľúčovú úlohu. Mnohé z nich poskytujú rozmanité retailové investičné produkty, fungujú ako brána pre spoločnosti z EÚ, ktoré sa usilujú o prístup na kapitálové trhy, a ako tvorcovia trhu prispievajú k likvidite trhu.

Vzhľadom na túto kľúčovú úlohu v hospodárstve Únie sú efektívnosť a výkonnosť bánk prvoradé. Bankový sektor EÚ a kapitálové trhy sú vzájomne závislé a mali by sa rozvíjať súbežne.

Silnejšie a väčšie banky EÚ môžu podporiť rozvoj kapitálových trhov EÚ, najmä na cezhraničnom základe. Efektívnejšie a integrovanejšie kapitálové trhy môžu zase pomôcť bankám EÚ stať sa konkurencieschopnejšími na domácej aj medzinárodnej úrovni.

Aké sú výzvy pre konkurencieschopnosť bánk EÚ?

V oznámení sa identifikujú tri hlavné výzvy, ktoré brzdia plný potenciál bankového sektora na podporu hospodárstva EÚ.

1. Jednotný bankový trh je naďalej príliš roztrieštený na vnútroštátnej úrovni. To obmedzuje rozsah a cezhraničnú činnosť, obmedzuje hospodársku súťaž a obmedzuje schopnosť bánk poskytovať služby domácnostiam a podnikom v celej EÚ. Takisto bráni bankám EÚ dosiahnuť rozsah potrebný na to, aby mohli konkurovať bankám z tretích krajín v kľúčových trhových segmentoch, ako je investičné bankovníctvo, trhové financovanie a digitálne finančné služby, najmä na trhu EÚ. Okrem toho fragmentácia bráni geografickej diverzifikácii a spôsobuje, že banky sú viac vystavené miestnym otrasom.
2. EÚ v niektorých prípadoch doplnila ďalšie podrobnosti alebo povinnosti nad rámec medzinárodných noriem. Štandardy Bazilej III, ktoré sú určené pre veľké medzinárodne aktívne banky, uplatňujeme na všetky banky EÚ vrátane tých najmenších, aj keď s určitými prvkami proporcionality. Komisia zváži prispôsobenie určitých noriem tak, aby lepšie zohľadňovali špecifiká EÚ, ako sú veľkosť a obchodné modely.
3.  Je potrebné znížiť neopodstatnenú zložitosť vyplývajúcu zo vzájomného pôsobenia medzi mikroprudenciálnymi, makroprudenciálnymi pravidlami a pravidlami riešenia krízových situácií. Aspekty regulačného rámca vzťahujúceho sa na banky EÚ vrátane požiadaviek na vykazovanie sú zbytočne zložité a zaťažujúce a mali by sa zjednodušiť. Ďalšie aspekty regulačného rámca by mohli byť primeranejšie, keďže EÚ musí mať veľké banky schopné konkurovať na medzinárodnej úrovni, ako aj menšie inštitúcie, ktoré financujú miestne podniky.

Riešenie týchto troch výziev je nevyhnutné na vytvorenie bankového sektora, ktorý lepšie podporuje hospodárstvo EÚ financovaním rastu a inovácií.

Kto bude mať prospech z konkurencieschopnejšieho a integrovanejšieho bankového sektora a ako?

Konkurencieschopnejší a integrovanejší bankový sektor by bol prínosom pre hospodárstvo EÚ tým, že by pomohol financovať strategické priority EÚ.

Podpora väčšej cezhraničnej činnosti a silnejšej hospodárskej súťaže by priamo prospela občanom a podnikom, pretože by viedla k diverzifikovanejším bankovým produktom a službám pre občanov a podniky s konkurencieschopnejším stanovovaním cien.

Napokon, ak by sa bankám umožnilo konsolidovať cezhraničné operácie, pomohlo by to znížiť náklady súvisiace s dodržiavaním predpisov, riadením rizík a inou infraštruktúrou. Banky by potom mohli viac investovať do digitálnych inovácií a transformácie a ponúkať širšiu a kvalitnejšiu škálu služieb. Rozšírenie je takisto nevyhnutné na primeranú podporu rozvoja integrovaných kapitálových trhov.

Ako ovplyvnia opatrenia uvedené v oznámení finančnú stabilitu a odolnosť bankového sektora?

Odolnosť a konkurencieschopnosť idú ruka v ruke a navzájom sa posilňujú. Bankový sektor, ktorý nie je konkurencieschopný, nemôže časom zostať odolný, zatiaľ čo bankový sektor, ktorý nie je odolný, nie je pre investorov atraktívny a nemôže odolávať otrasom a zostať konkurencieschopný z dlhodobého hľadiska. Cieľom oznámenia je podporiť oba ciele zvýšením efektívnosti rámca s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť bánk EÚ a zároveň zachovať celkovú odolnosť systému.

Ako prispeje oznámenie k zjednodušeniu regulačného rámca pre banky?

Oznámenie pripravuje pôdu pre zníženie zbytočnej zložitosti regulačného rámca v súlade so širšími cieľmi Komisie v oblasti znižovania zaťaženia.

Cieľom tohto zjednodušenia je priniesť hmatateľné výhody bankám aj orgánom bez toho, aby sa oslabila odolnosť. Neznamená to slabšie pravidlá alebo dereguláciu. Finančná stabilita a odolnosť bankového systému zostávajú predpokladom konkurencieschopnosti, ale zbytočné zaťaženie by sa malo odstrániť. V praxi to môže zahŕňať odstránenie nezrovnalostí a prekrývania právnych textov, obmedzenie diskrečnej právomoci členských štátov a nadmernej regulácie (tzv. gold-plating) a prispôsobenie rámca veľkosti a obchodnému modelu bánk. 

V oznámení sa stanovujú konkrétne opatrenia na zníženie zbytočnej zložitosti. Komisia:

• zvýšiť transparentnosť a cielenosť kapitálových požiadaviek špecifických pre banky (požiadavky druhého piliera) a usmernení v oblasti dohľadu;
• zjednodušiť a ďalej harmonizovať makroprudenciálne vankúše a vankúše na riešenie krízových situácií;
• nabádať orgány, aby zlepšili svoje koordinačné mechanizmy tak, aby stanovovali prudenciálne požiadavky čoraz koordinovanejším spôsobom;
• zaviesť cielené zmeny, ktoré Európskemu orgánu pre bankovníctvo umožnia zabezpečiť ďalšiu proporcionalitu, zjednodušenie a automatizáciu bankového výkazníctva.

Ako Komisia zohľadní osobitosti EÚ pri vykonávaní medzinárodných noriem?

EÚ uplatňuje normy Bazilej III od 1. januára 2025 s viacerými prechodnými opatreniami. Hoci je Komisia naďalej odhodlaná dodržiavať tieto medzinárodné normy, má v úmysle vykonávať ich spôsobom, ktorý lepšie odráža osobitné črty a rozmanitosť bankového systému EÚ.

Rôznorodosť bankového sektora EÚ je silnou stránkou. EÚ potrebuje veľké banky, ktoré môžu financovať rozsiahle inovácie a konkurovať na celosvetovej úrovni, čo je dôležité pre strategickú autonómiu EÚ; a menšie, menej zložité banky, ktoré zostávajú v blízkosti podnikov a komunít.

EÚ v súčasnosti uplatňuje úplné normy Bazilej III na všetky banky, nielen na veľké medzinárodne aktívne banky, aj keď je už zakotvená určitá proporcionalita. V tejto súvislosti oznámenie signalizuje väčšiu proporcionalitu pre menšie banky vrátane možnej úpravy kritérií a prahových hodnôt pre „malé a menej zložité inštitúcie“ a úpravy ich požiadaviek.

Podobne ako v prípade iných jurisdikcií Komisia posúdi vplyv spodnej hranice pre výstupné hodnoty, ktorá je zabezpečovacím mechanizmom pre nadmerne nízke modelované kapitálové požiadavky. Komisia okrem toho preskúma prechodné opatrenia pre hypotekárne úvery a úvery pre podniky bez ratingu, čo je dôležité pre domácnosti a MSP.

Ako EÚ odstráni prekážky cezhraničnej bankovej činnosti a podporí integráciu trhu?

Z oznámenia vyplýva, že zjednodušenie prinesie výhody, ale samotné zjednodušenie nezvýši konkurencieschopnosť bánk EÚ. Kľúčovou výzvou je nedostatočný rozsah a nedostatočná úroveň cezhraničnej bankovej činnosti: veľké banky EÚ môžu byť v pomere k národnému HDP veľké, ale v porovnaní s hospodárstvom EÚ ako celkom a významnými medzinárodnými partnermi zostávajú malé. Banky EÚ potrebujú správne prostredie na rast, konkurencieschopnosť a konsolidáciu.  

V záujme riešenia tohto problému sa oznámenie zameriava na prekážky integrácie trhu. Bankové skupiny v EÚ musia v súčasnosti spĺňať prudenciálne požiadavky na úrovni materskej aj dcérskej spoločnosti. Výsledkom je uviaznutie vysokokvalitných likvidných aktív vo výške viac ako 230 miliárd EUR v rámci vnútroštátnych hraníc. Komisia plánuje umožniť dobre integrovaným cezhraničným bankovým skupinám efektívnejšie prideľovať kapitál a likviditu v celej Únii, aby mohli presmerovať nadmerné zdroje tam, kde by boli pre hospodárstvo najproduktívnejšie. Akákoľvek reforma v tejto súvislosti by zohľadnila obavy týkajúce sa finančnej stability na miestnej úrovni členských štátov, v ktorých sídlia dcérske spoločnosti cezhraničných bankových skupín.

V čase krízy sa v oznámení zároveň zdôrazňuje, že na zachovanie finančnej stability a budovanie dôvery medzi orgánmi dohľadu sú potrebné silné a spoločné záruky. Z tohto dôvodu Komisia plánuje nahradiť návrh európskeho systému ochrany vkladov z roku 2015 novým návrhom na zjednodušenie rámca ochrany vkladov, ktorý bude vychádzať z existujúcich záchranných sietí na centrálnej a vnútroštátnej úrovni, a riešiť pretrvávajúcu zraniteľnosť systémov ochrany vkladov voči nedostatku likvidity.

Čo toto oznámenie znamená pre bankovú úniu?

Dobudovanie bankovej únie zostáva prioritou Komisie ako súčasť stratégie únie úspor a investícií.

V tomto oznámení sa banková únia začleňuje do širšieho kontextu a jeho cieľom je ukázať, že ďalší pokrok v oblasti bankovej únie môže zvýšiť odolnosť rámca, posilniť dôveru medzi orgánmi dohľadu a v konečnom dôsledku pomôcť znížiť prekážky cezhraničnej činnosti. Zatiaľ čo centrálny dohľad prostredníctvom jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) a rámec riešenia krízových situácií prostredníctvom Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií sú už zavedené, sú potrebné ďalšie kroky na vytvorenie skutočnej bankovej únie vrátane ďalšieho postupu v oblasti spoločného poistenia vkladov.

Celkovým cieľom je posilniť konkurencieschopnosť bánk a podporiť hospodárstvo EÚ.

Aký je ďalší postup pre európsky systém ochrany vkladov (EDIS)?

Komisia nahradí návrh EDIS z roku 2015 novým návrhom, ktorý bude odrážať pokrok dosiahnutý v regulačnom a inštitucionálnom prostredí za posledných 10 rokov. Cieľom bude posilniť ochranu bankových vkladov bez ohľadu na to, či sa krízová situácia zlyhávajúcej banky rieši prostredníctvom riešenia krízovej situácie alebo vnútroštátneho konkurzného konania.

Novým návrhom sa lepšie zosúladí riadenie a financovanie krízového riadenia a ochrany vkladov v rámci bankovej únie, pričom sa bude vychádzať z existujúcich záchranných sietí na ústrednej úrovni (jednotný fond na riešenie krízových situácií), ako aj na vnútroštátnej úrovni (systémy ochrany vkladov). Bude sa zaoberať aj zostávajúcimi zraniteľnosťami systémov ochrany vkladov. Najdôležitejšie je, že zabezpečí, aby sa cezhraničné zlyhania bánk riešili na európskej úrovni, aby jednotlivé členské štáty neniesli náklady samy. Komisia zohľadní aj rozmanitosť bankového sektora a vnútroštátne špecifiká.

Čo plánuje Komisia urobiť na uľahčenie cezhraničných bankových služieb a riešenie problémov domovskej a hostiteľskej krajiny?

Fragmentácia bankového trhu zostáva hlavnou prekážkou konkurencieschopnosti bánk. Hoci banková únia vytvorila jednotný mechanizmus dohľadu a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií na základe spoločného súboru pravidiel, pretrvávajú obavy, že bankové skupiny fungujú na európskom základe za normálnych okolností, ale riešia sa na vnútroštátnej úrovni v kríze, pričom zlyhanie dcérskych spoločností pripadá na vnútroštátne orgány.

S cieľom podporiť efektívnejšie cezhraničné prideľovanie finančných prostriedkov v rámci bankových skupín a podporiť cezhraničné bankové služby má Komisia v úmysle vypracovať ochranné opatrenia, ktoré zvýšia predvídateľnosť ochrany vkladateľov a krízového riadenia a zabezpečia, aby sa s nimi na európskej úrovni zaobchádzalo konzistentnejšie. Cieľom je posilniť dôveru medzi orgánmi.

Okrem odstránenia prudenciálnych prekážok sa v oznámení takisto uznáva, že cezhraničné bankové služby možno uľahčiť bližším preskúmaním neprudenciálnych prekážok, ako je uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo ochrany spotrebiteľa.

Čo plánuje Komisia v súvislosti s kapitálovými rezervami?

Komisia zdôrazňuje potrebu reformy makroprudenciálneho rámca pri súčasnom zachovaní finančnej stability. Na tento účel bude pracovať na zabezpečení jednoduchšieho súboru makroprudenciálnych nástrojov, ako aj väčšej konvergencie a konzistentnosti pri uplatňovaní makroprudenciálnych nástrojov v celej EÚ. Na tento účel Komisia zváži zníženie počtu kapitálových rezerv a zlepšenie ich koncepcie a kalibrácie s cieľom dosiahnuť väčšiu konzistentnosť a harmonizáciu úrovne požadovaného kapitálu.

Povedie zjednodušenie prudenciálnych požiadaviek („kapitálový balík“) k zvýšeniu alebo zníženiu kapitálu v držbe bánk?

Naším cieľom je posilniť efektívnosť rámca a znížiť neprimeranú finančnú a administratívnu záťaž pre banky a zároveň zachovať celkovú úroveň odolnosti systému.

Na dosiahnutie týchto cieľov by bolo potrebné ďalej harmonizovať určité požiadavky a zefektívniť ich koncepciu.

Pritom možno očakávať určitý vplyv na úroveň kapitálu, najmä v tých oblastiach, v ktorých je v súčasnosti vysoká miera voľnej úvahy a rôznorodosť.

Navrhne Komisia Európskemu orgánu pre bankovníctvo mandát pre konkurencieschopnosť?

Posilnenie konkurencieschopnosti nie je len o zmene pravidiel. V oznámení sa uznáva potreba kultúrnej zmeny a úloha všetkých aktérov:

• Orgány dohľadu by sa mali riadiť prístupom viac založeným na riziku, pričom by sa mali vyhýbať postoju nulovej tolerancie rizika, ako aj zbytočnému podávaniu správ a príliš normatívnym požiadavkám.
• Banky by tiež mali akceptovať, že určitej právnej nejednoznačnosti sa nedá vyhnúť, namiesto toho, aby sa vždy snažili o úplnú istotu prostredníctvom dodatočných usmernení, ktoré sú motivované nadmernými úvahami o dodržiavaní predpisov. 

Osobitný mandát Európskeho orgánu pre bankovníctvo v oblasti konkurencieschopnosti je zložitou otázkou, ktorá by si odteraz až do návrhov, ktoré sa majú predložiť v prvom štvrťroku 2027, vyžadovala väčšiu analýzu.

Plánujete prijať nejaké opatrenia týkajúce sa expozícií voči štátnym dlhopisom s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť bankového sektora? Existuje prepojenie s napredovaním bankovej únie?

Jedným z cieľov bankovej únie bolo vo väčšej miere izolovať banky od kríz štátov. Situácia sa od krízy štátneho dlhu EÚ vyvíjala, keďže k tomuto cieľu prispelo niekoľko štrukturálnych reforiem, a to aj zriadením jednotného dozorného orgánu (SSM) a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), ako aj zvýšením celkovej odolnosti bankového sektora. Expozícia voči štátnym dlhopisom je dnes podľa údajov dohľadu menej obozretná ako pred desiatimi rokmi. Posúdime, či sú potrebné ďalšie opatrenia na obmedzenie koncentrácie rizík a podporu diverzifikácie portfólií štátnych dlhopisov bankami.  

Ako sa v oznámení zohľadňuje spätná väzba z konzultácií a odporúčania orgánov dohľadu a regulačných orgánov EÚ? 

V rámci cielenej konzultácie, ktorú Komisia začala vo februári 2026, sa zhromaždili názory a dôkazy od 227 zainteresovaných strán vrátane bánk, verejných orgánov, podnikateľských združení a občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov EÚ. Do tejto skupiny patrili hlavné finančné orgány EÚ.

V odpovediach sa zdôraznilo niekoľko kľúčových problémov v bankovom sektore: zložité pravidlá, fragmentované trhy, nerovnomerná hospodárska súťaž a prekážky cezhraničného bankovníctva. Zainteresované strany vo všeobecnosti podporili hlbšiu integráciu jednotného trhu a silnejšiu bankovú úniu, hoci mali odlišné názory na to, ako to dosiahnuť.

Komisia vyzýva zainteresované strany, aby poskytli spätnú väzbu k dnešnému oznámeniu. Bude analyzovať prijaté odpovede a bude pokračovať dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom pripraviť legislatívny balík, ktorý sa má predložiť do prvého štvrťroka 2027.

Aké sú ďalšie kroky?

Komisia prijme legislatívne návrhy na zmenu bankového regulačného rámca do prvého štvrťroka 2027 v súlade s plánom „Jedna Európa, jeden trh“. Oznámenie zároveň obsahuje niekoľko výziev adresovaných členským štátom, orgánom dohľadu a bankovému sektoru, aby pokračovali vo svojom úsilí alebo zmenili prístupy s cieľom dosiahnuť zlepšenie konkurencieschopnosti bánk na podporu hospodárstva EÚ. Kultúrny posun v bankovníctve môže priniesť hmatateľné výhody už teraz, bez ohľadu na výsledok politických rokovaní o bankovom regulačnom rámci.

Ako zhromaždíte spätnú väzbu zainteresovaných strán k tomuto oznámeniu a ako sa zohľadní?

Komisia je naďalej odhodlaná vypočuť si spätnú väzbu zainteresovaných strán o ďalšom postupe predloženom v tomto oznámení. Zainteresované strany môžu poskytnúť spätnú väzbu k oznámeniu prostredníctvom platformy Vyjadrite svoj názor. Komisia zohľadní existujúce aj akékoľvek dodatočné príspevky pri príprave legislatívnych návrhov plánovaných na prvý štvrťrok 2027.

Čo plánuje Komisia v súvislosti s pravidlami ochrany spotrebiteľa?

Komisia bude monitorovať, ako členské štáty uplatňujú pravidlá ochrany spotrebiteľa s cieľom uľahčiť cezhraničnú bankovú činnosť a uľahčiť spotrebiteľom prístup k širšej škále bankových služieb pri zachovaní primeranej úrovne ochrany.

Zachová sa rozmanitosť bankového sektora a úloha menších bánk? Ako by oznámenie prispelo k primeranejšiemu bankovému regulačnému rámcu?

V oznámení sa uznáva, že rozmanitosť bankového sektora EÚ je jednou z hlavných silných stránok Európy a mala by sa zachovať. Zdôrazňuje význam veľkých cezhraničných bankových skupín, ako aj menších regionálnych bánk, družstevných bánk a sporiteľní, ktoré sú nevyhnutné na financovanie domácností, MSP a miestnych komunít.

S cieľom zabezpečiť fungovanie rámca pre všetky banky bez ohľadu na veľkosť alebo obchodný model sa v oznámení kladie veľký dôraz na proporcionalitu. V praxi to znamená vhodnejšiu kalibráciu pravidiel, aby banky mohli podporovať reálnu ekonomiku bez zbytočnej zložitosti. Komisia preto môže preskúmať nové prahové hodnoty a kritériá pre malé a menej zložité inštitúcie a prispôsobiť požiadavky mikroprudenciálnemu, makroprudenciálnemu rámcu a rámcu pre riešenie krízových situácií tak, aby lepšie odrážali rôzne profily bánk.