Otázky a odpovede týkajúce sa paktu o migrácii a azyle

INDEX

Všeobecné otázky

A. Bezpečné vonkajšie hranice

Robustný skríning
Databáza Eurodac o azyle a migrácii
Konanie na hraniciach a návraty
Krízové protokoly a opatrenia proti inštrumentalizácii

B. Rýchle a účinné postupy

C. Efektívny systém solidarity a zodpovednosti

Trvalý rámec solidarity
Operačná a finančná podpora
Jasnejšie pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za žiadosti o azyl
Zabránenie sekundárnym pohybom

Všeobecné otázky

Čo je pakt o migrácii a azyle?

Pakt o migrácii a azyle, ktorý bol prijatý v júni 2024 a uplatňuje sa od 12. júna 2026, pozostáva z 10 legislatívnych spisov určených na posilnenie a harmonizáciu prístupu EÚ k migrácii a azylu. Stanovujú sa v ňom pravidlá a postupy pre pevný a spravodlivý európsky systém.

Pravidlá, ktorými sa riadi azylový a migračný systém EÚ, sa od jeho prijatia naďalej vyvíjali, pričom sa zaviedli ďalšie právne predpisy o bezpečných krajinách pôvodu a koncepcia bezpečných tretích krajín. Pakt dopĺňa aj nové nariadenie o návrate, na ktorom sa spoluzákonodarcovia dohodli v júni 2026.

Pakt spolu s asertívnejšou migračnou diplomaciou, silnejšími kontrolami vonkajších hraníc, účinnými návratmi a podporou mobility pracovnej sily a talentov otvára novú kapitolu o migrácii a azyle, ako sa uvádza v päťročnej európskej stratégii riadenia azylu a migrácie.

Názov	Opis
1. Nariadenie o preverovaní a 2. Zmena nariadenia na uľahčenie detekčnej kontroly (ECRIS-TCN)	Stanovuje jednotné pravidlá pre EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky osoby, ktoré nelegálne vstupujú na územie, podrobili kontrolám totožnosti, bezpečnosti, zdravia a zraniteľnosti.
3. Nariadenie o riadení azylu a migrácie (AMMR)	Stanovuje jasné pravidlá na určenie členského štátu zodpovedného za posudzovanie žiadostí o azyl a na zabránenie sekundárnym pohybom žiadateľov o azyl do iných členských štátov, ako aj trvalý, ale pružný „mechanizmus solidarity“ medzi členskými štátmi s cieľom vyvážiť zaťaženie členských štátov, ktoré sú zodpovedné za väčšinu žiadostí o azyl.
4. Nariadenie o konaní o azyle (APR)	Zavádza spoločný, spravodlivý a efektívny postup rozhodovania o žiadostiach o azyl, pričom obmedzuje zneužívanie a odstraňuje stimuly pre sekundárne pohyby. Spolu s nariadením o konaní o návrate na hraniciach sa v ňom stanovuje aj povinné „konanie na hraniciach“, podľa ktorého sa spracúvanie žiadostí o azyl a návraty pre určité kategórie žiadateľov uskutočňuje na vonkajších hraniciach.
5. Nariadenie o krízových situáciách a vyššej moci	Poskytuje rýchle protokoly pre krízové situácie a inštrumentalizáciu migrácie, ktoré sa doplnia o operačnú pomoc a financovanie v núdzových prípadoch.
6. Nariadenie Eurodac	Zriaďuje interoperabilnú azylovú a migračnú databázu na podporu systému riadenia azylu a migrácie EÚ, posilnenie riadenia nelegálnej migrácie a návratov, odhaľovanie sekundárnych pohybov a podporu vykonávania nariadenia o presídľovaní a smernice o dočasnej ochrane.
7. Smernica o podmienkach prijímania	Harmonizuje podmienky prijímania v celej EÚ, zabezpečuje dôstojné normy prijímania v celej EÚ a znižuje stimuly pre sekundárne pohyby.
8. Kvalifikačné nariadenie	Harmonizuje normy ochrany v EÚ s cieľom zabezpečiť jednotné normy ochrany a práv udelených utečencom a zabrániť tzv. azylovému nakupovaniu.
9. Nariadenie o rámci pre presídľovanie	Vytvára spoločný rámec EÚ pre členské štáty EÚ na dobrovoľné presídlenie utečencov z krajín mimo územia EÚ.
10. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre azyl	Zriaďuje plnohodnotnú Agentúru Európskej únie pre azyl (EUAA), ktorá je schopná poskytovať rýchlu a plnú podporu členským štátom za bežných okolností, ako aj v časoch mimoriadneho tlaku.
11. Nariadenie, ktorým sa stanovuje zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu	Vytvorila vôbec prvý celoeurópsky zoznam bezpečných krajín pôvodu na zrýchlenie podávania žiadostí o azyl. Zahŕňa kandidátske krajiny EÚ (v súčasnosti s výnimkou Ukrajiny vzhľadom na útočnú vojnu Ruska), ako aj Kosovo, Bangladéš, Kolumbiu, Egypt, Indiu, Maroko a Tunisko.
12. Nariadenie, ktorým sa mení nariadenie o konaní o azyle s cieľom uplatňovať koncepciu bezpečnej tretej krajiny	Menia sa pravidlá, podľa ktorých sa žiadosť o azyl považuje za neprípustnú, ak by žiadatelia mohli získať účinnú ochranu v tretej krajine, ktorá sa pre nich považuje za bezpečnú. Členským štátom to umožňuje rýchlejšie vybavovať tieto žiadosti o azyl a zároveň zachovať právne záruky pre žiadateľov a zabezpečiť dodržiavanie základných práv.

Čo sa stane 12. júna 2026?

Od 12. júna 2026 sa všetky právne predpisy prijaté v rámci paktu o migrácii a azyle budú uplatňovať v celej EÚ.

Vykonávanie tohto komplexného súboru reforiem si však vyžaduje značnú právnu a operačnú prácu. Členské štáty budú naďalej prispôsobovať a dolaďovať nové postupy aj po 12. júni, a to s nepretržitou podporou Komisie a agentúr EÚ.

V pakte o migrácii a azyle sa stanovuje rámec pre spoločný európsky systém na ochranu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, posilnenie riadenia vonkajších hraníc EÚ a zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi. Zahŕňa pravidlá a postupy riadenia migrácie za normálnych okolností, ako aj v krízových situáciách a inštrumentalizácii. Stručne povedané, vykonávanie paktu prináša:

Bezpečnejšie vonkajšie hranice: Všetci neregulárni migranti sa pri príchode registrujú a podrobia sa dôkladnej kontrole totožnosti, bezpečnostnej kontrole, zdravotnej kontrole a preverovaniu zraniteľnosti. Osoby, ktoré pravdepodobne nepotrebujú ochranu, predstavujú bezpečnostné riziko alebo zavádzajú orgány, podliehajú zrýchlenému konaniu na hraniciach. Tento postup umožňuje rýchle posúdenie žiadosti o azyl a v prípade zamietnutia aj rýchly návrat, a to všetko bez toho, aby bola osoba oprávnená vstúpiť na územie Únie.

Od všetkých členských štátov sa vyžaduje, aby boli schopné prijať určitý počet žiadateľov o azyl počas trvania konaní na hraniciach za primeraných podmienok. Uplatňujú sa silné právne záruky a maloleté osoby bez sprievodu sú vyňaté z konania na hraniciach, pokiaľ nepredstavujú bezpečnostnú hrozbu. Všetky členské štáty musia zabezpečiť nezávislé monitorovanie základných práv počas preverovania a konania o azyle na hraniciach.

Spravodlivé a pevné pravidlá v oblasti azylu a návratu: Novými pravidlami sa zavádzajú účinnejšie konania o azyle s kratšími lehotami a prísnejšími pravidlami pre zneužívajúce alebo následné žiadosti. Tieto pravidlá sú vyvážené dôležitými zárukami práv jednotlivcov vrátane bezplatného právneho poradenstva vo všetkých konaniach s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny. Novými pravidlami sa stanovujú aj normy pre podmienky prijímania platné v celej EÚ, ako aj harmonizácia kvalifikácie a práv osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana.
Rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou: EÚ využíva trvalý povinný „mechanizmus solidarity“ s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré čelia väčším migračným tlakom, nezostali samy. V rámci nového systému každý členský štát prispieva flexibilným spôsobom a môže si vybrať druh solidarity, ktorú poskytuje. Systém zahŕňa aj účinné pravidlá na určenie členského štátu zodpovedného za spracovanie žiadosti o azyl a odhaľovanie sekundárnych pohybov a predchádzanie týmto pohybom.

Pred prijatím paktu	Nový pevný, spravodlivý a prispôsobivý systém EÚ
Bezpečné vonkajšie hranice
Neexistencia harmonizovanej registrácie, preverovania alebo konaní na hraniciach vo všetkých členských štátoch.	Povinné a jednotné zdravotné kontroly, kontroly totožnosti a bezpečnostné kontroly všetkých migrantov, ktorí nelegálne prekračujú vonkajšie hranice EÚ alebo sú zadržaní na území členského štátu v situácii nelegálneho pobytu. Povinné „konanie na hraniciach“ pre tých, ktorí pravdepodobne nepotrebujú medzinárodnú ochranu, predstavujú bezpečnostné riziko alebo zavádzajú orgány.
Žiadne vyhradené zdroje na preverovanie na vonkajších hraniciach a vykonávanie konaní na hraniciach.	Preverovanie sa bude musieť dokončiť v obmedzenom časovom rámci: 7 dní na preverovanie na vonkajších hraniciach a 3 dni na preverovanie osôb zadržaných na území členského štátu. rýchle nasmerovanie do príslušných konaní (konanie na hraniciach, konanie o azyle alebo konanie o návrate).
Žiadna povinnosť mať zavedené nezávislé monitorovacie mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania základných práv.	Povinnosť zaviesť nezávislé monitorovanie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv počas preverovania a konaní na hraniciach.
Rýchle a efektívne postupy
Súčasné rôzne procesné opatrenia v členských štátoch.	Spoločné, spravodlivé a účinné postupy rozhodovania o udelení medzinárodnej ochrany, pričom sa odstránia stimuly na neoprávnené pohyby v rámci EÚ.
Flexibilné a rozdielne pravidlá pre zneužívajúce žiadosti v jednotlivých členských štátoch, čo vedie k sekundárnym pohybom.	Prísnejšie spoločné pravidlá pre zneužívajúce alebo následné žiadosti s lepšou schopnosťou sledovať pohyby prostredníctvom databázy Eurodac.
Bezplatná právna pomoc na prvom stupni.	Bezplatné právne poradenstvo vo všetkých fázach konania o azyle a osobitná pozornosť venovaná zraniteľným skupinám. Usmernenia týkajúce sa administratívnej fázy konania vrátane informácií o právach a povinnostiach, pomoci pri podávaní žiadostí o azyl. Bezplatná právna pomoc a zastupovanie počas odvolacieho konania.
Rozdielne normy prijímania a žiadna povinnosť mať zavedené pohotovostné plány, aby sa vždy zabezpečila dostatočná prijímacia kapacita.	celoeurópske normy pre podmienky prijímania, lepšie nástroje na predchádzanie sekundárnym pohybom a povinnosť vypracovať pohotovostné plány.
Rôznorodá spleť postupov v členských štátoch vytvára stimul na „azylové nakupovanie“.	Harmonizované kritériá ochrany zabezpečia žiadateľom rovnakú šancu získať azyl za rovnakých podmienok bez ohľadu na to, kde v EÚ požiadajú o azyl.
Účinný systém solidarity a zodpovednosti
Ad hoc a dobrovoľná solidarita.	stály „mechanizmus solidarity s jasnými krokmi na zabezpečenie toho, aby členské štáty, ktoré čelia väčším migračným tlakom, dostávali podporu, a zároveň na zabezpečenie toho, aby si každý členský štát mohol vybrať druh solidarity, ktorý sa má poskytnúť.
Nejasné povinnosti žiadateľov a neúčinné pravidlá boja proti sekundárnym pohybom.	Jasné povinnosti žiadateľov podať žiadosť v členskom štáte prvého vstupu a zabezpečiť, aby bol členský štát naďalej zodpovedný za spracovanie žiadosti. Jasné pravidlá na predchádzanie sekundárnym pohybom žiadateľov o azyl/riešenie týchto pohybov.
Krízové protokoly a opatrenia proti inštrumentalizácii
Žiadny osobitný právny rámec na zabezpečenie toho, aby členské štáty mohli riešiť krízové situácie vrátane inštrumentalizácie alebo vyššej moci v oblasti azylu a migrácie.	V nariadení o krízových situáciách sa stanovujú rýchle protokoly pre krízové situácie vrátane inštrumentalizácie migrácie a zásahu vyššej moci, ktoré sa majú doplniť o operačnú pomoc a financovanie v núdzových prípadoch.

Ako pomôže nový migračný a azylový systém riešiť migračné výzvy?

EÚ má teraz jasné a spoločné pravidlá na zabezpečenie spravodlivého a pevného systému riadenia migrácie. Tento pevný právny rámec takisto zabezpečuje, aby mal každý členský štát flexibilitu pri riešení osobitných výziev, ktorým čelí, a zároveň zabezpečuje, aby žiadny členský štát nezostal sám pod tlakom.

EÚ bude pokračovať vo svojom úsilí reagovať na osobitné výzvy, ktoré už existujú alebo sa môžu vyskytnúť v budúcnosti. Komisia bude takisto naďalej pracovať na operačnej ceste a podporovať členské štáty spolu s agentúrami EÚ pri riadení migrácie cielenými opatreniami.

Okrem toho je asertívnejšia diplomacia v oblasti migrácie prioritou novej päťročnej európskej stratégie v oblasti azylu a migrácie. To znamená spoluprácu s partnerskými krajinami prostredníctvom nového prístupu, ktorý začleňuje migráciu do medzinárodných partnerstiev s cieľom predchádzať neregulárnym odchodom, bojovať proti prevádzačstvu migrantov, posilniť spoluprácu v oblasti readmisie a podporovať legálne cesty pozdĺž trás. Zahŕňa hľadanie synergií s inými oblasťami politiky, ako je obchod a víza, finančná podpora a prilákanie talentov, a využívanie pákového efektu z týchto oblastí.

Bezpečné vonkajšie hranice

Robustný skríning

Ako funguje skríning v rámci nového systému?

V nariadení o preverovaní sa stanovujú jednotné pravidlá pre EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa osoby, ktoré neoprávnene vstupujú na územie, podrobili kontrolám totožnosti, bezpečnosti, zdravia a zraniteľnosti a aby boli nasmerované na príslušné konanie (konanie na hraniciach, konanie o azyle alebo konanie o návrate). Preverovanie sa vzťahuje aj na osoby v schengenskom priestore, ktoré by sa vyhýbali kontrolám na vonkajších hraniciach.

Orgány členských štátov musia vykonávať povinné predbežné kontroly zdravotného stavu a zraniteľnosti a kontroly totožnosti a bezpečnostné kontroly všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neoprávnene prekračujú hranice EÚ, ak boli zadržaní na vonkajších hraniciach alebo na území. Na to je potrebný krátky časový rámec: 7 dní v prípade preverovania na vonkajších hraniciach a 3 dni v prípade preverovania na území. Týmto preverovaním sa posilňuje bezpečnosť v rámci schengenského priestoru, keďže sa ním zabezpečí, aby neregulárni migranti, ktorí sa podrobujú preverovaniu, nepredstavovali žiadnu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť. Preverovanie takisto pomáha chrániť verejné zdravie a poskytuje migrantom liečbu v prípade naliehavej alebo nevyhnutnej potreby.

Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky schengenské štáty, čo znamená všetky členské štáty EÚ okrem Írska, a štyri krajiny pridružené k schengenskému priestoru, konkrétne Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a Island.

Ako sú zraniteľné skupiny chránené počas skríningu?

Novým nariadením o preverovaní by sa mala zabezpečiť rýchla identifikácia správneho postupu uplatniteľného na osobu, ktorá prichádza na územie EÚ bez toho, aby spĺňala podmienky vstupu. Rýchlejšie určenie vhodného postupu pomôže riadiť žiadosti osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a zraniteľných osôb, ktoré potrebujú osobitnú pomoc, a to aj vtedy, ak príde naraz mnoho ľudí. Účelom zdravotných kontrol je vykonať predbežné posúdenie zdravia osoby s cieľom chrániť verejné zdravie a poskytnúť jej liečbu v prípade naliehavej alebo nevyhnutnej potreby.

Nariadením o preverovaní sa zavádza aj predbežná kontrola zraniteľnosti, ktorú majú vykonávať vyškolení zamestnanci. Tieto kontroly pomáhajú zistiť, či osoba môže byť osobou bez štátnej príslušnosti, obeťou mučenia alebo iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo či má osobitné potreby. To umožní zraniteľným osobám získať primeranú ochranu v následných konaniach o azyle alebo návrate. Nové pravidlá obsahujú aj osobitné záruky na ochranu maloletých.

Všetky členské štáty by mali mať zavedený nezávislý monitorovací mechanizmus, ktorý zvýši transparentnosť a zodpovednosť počas preverovania a konania na hraniciach a zároveň podporí dodržiavanie základných práv.

Databáza Eurodac o azyle a migrácii

Čo je nové v databáze Eurodac?

Novým nariadením Eurodac sa rozširuje identifikačná databáza EÚ, ktorá podporuje orgány pri riešení nelegálnej migrácie, sledovaní sekundárnych pohybov a zlepšovaní návratov neregulárnych migrantov. Odtlačky prstov osôb, ktoré vstúpili nelegálne, zostanú v systéme 5 rokov, čo umožní získať informácie o jednotlivcoch v systéme na dlhšie obdobie. V prípade žiadateľov o azyl zostáva obdobie uchovávania 10 rokov.

Členské štáty sú povinné registrovať v systéme Eurodac tieto kategórie osôb: žiadateľov o azyl; osoby, ktoré nelegálne prekročili vonkajšie hranice EÚ; osoby vylodené po pátracej a záchrannej operácii, ako aj osoby, o ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu; osoby registrované v rámci prijímacieho konania podľa nariadenia o presídľovaní; osoby presídlené v rámci vnútroštátneho systému; a osoby, ktorým sa poskytla dočasná ochrana.

Pomôže to uľahčiť identifikáciu jednotlivcov a poskytnúť orgánom viac informácií, ktoré umožnia rýchlejšie konania o azyle a lepšie odhaľovanie sekundárnych pohybov.

Aké sú záruky pre maloleté osoby?

Zaznamenávanie biometrických údajov maloletých umožňuje orgánom identifikovať tieto deti, ale tiež pomáha vysledovať nezvestné deti, ktoré mohli byť obeťami obchodníkov s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania.

Nové nariadenie obsahuje dodatočnú záruku pre maloleté osoby, ktoré sú registrované v systéme Eurodac (t. j. maloleté osoby vo veku od 6 rokov), ktorá umožňuje ochranu tých detí, ktoré môžu byť oddelené od svojich rodín.

Maloletej osobe bez sprievodu sa musí prideliť zástupca alebo, ak zástupca nebol určený, osoba vyškolená na ochranu najlepších záujmov maloletej osoby a všeobecného blaha počas celého obdobia odoberania biometrických údajov. Ak maloletú osobu sprevádza dospelý rodinný príslušník, musí ju pri odoberaní biometrických údajov sprevádzať. Úradník zodpovedný za odoberanie biometrických údajov maloletej osoby by mal absolvovať aj odbornú prípravu, aby sa zabezpečila dostatočná starostlivosť a aby sa zaručilo, že tento proces bude vhodný pre deti.

Konanie na hraniciach a návraty

Čo je konanie na hraniciach?

Konanie na hraniciach je druh zrýchleného konania o azyle, v rámci ktorého žiadateľ spravidla zostáva v pohraničnej oblasti počas vybavovania žiadosti.

Povinné konanie na hraniciach sa vzťahuje na žiadateľov identifikovaných v rámci preverovania ako: sú štátnymi príslušníkmi krajín s nízkou mierou uznaných žiadostí o medzinárodnú ochranu (? 20 %); alebo uvedenie orgánov do omylu; alebo predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť. V ostatných prípadoch sa na území členského štátu bude uplatňovať riadne konanie o azyle.

Konanie na hraniciach sa uplatňuje na obmedzené obdobie. Môže trvať len 12 týždňov a zahŕňa celé odvolacie konanie. Táto lehota sa môže predĺžiť na 16 týždňov, ak je žiadateľ premiestnený do iného členského štátu. To poskytuje dostatok času na riadne posúdenie prípadov, ktoré v zásade nemajú byť zložité, čím sa zabezpečí, že osoby, ktoré nemajú zákonné právo na pobyt, môžu byť vrátené rýchlejšie a dôstojne.

Ak sa do týchto 12 týždňov neprijme žiadne rozhodnutie, žiadatelia sa odošlú do riadneho konania o azyle a povolí sa im vstup na územie členského štátu.

V prípade zamietnutia žiadosti v konaní o azyle na hraniciach sa štátny príslušník tretej krajiny presunie do konania o návrate na hraniciach. Tento postup môže trvať maximálne 12 týždňov s cieľom rýchleho návratu osôb, ktoré nemajú právo zdržiavať sa v EÚ.

Ako budú zaručené základné práva osôb počas konania na hraniciach?

Počas konania na hraniciach sa uplatňujú všetky potrebné záruky.

Základné práva sa musia vždy dodržiavať. Charta základných práv Európskej únie sa uplatňuje vtedy, keď členské štáty vykonávajú právo EÚ.

Osobitná pozornosť sa bude venovať podmienkam konania na hraniciach. V prípade potreby môže Komisia požiadať agentúru EUAA o vykonanie ad hoc monitorovania v rámci nového monitorovacieho mechanizmu agentúry.

Ak podmienky prijímania maloletých osôb a ich rodinných príslušníkov nie sú primerané, konanie na hraniciach pre rodiny s maloletými osobami by sa malo na základe odporúčania Komisie pozastaviť.

Kde sa bude nachádzať infraštruktúra pre konanie na hraniciach?

Koncepcia „primeranej kapacity“ si vyžaduje, aby členské štáty vytvorili prijímaciu kapacitu a ľudské zdroje vrátane kvalifikovaného a dobre vyškoleného personálu, od ktorých sa vyžaduje, aby kedykoľvek posúdili určený počet žiadostí, na ktoré sa vzťahuje konanie o azyle a návrate na hraniciach za primeraných podmienok.

Hoci by sa konanie na hraniciach malo spravidla vykonávať na hraniciach alebo v tranzitných priestoroch, členské štáty majú v prípade potreby flexibilitu pri vykonávaní konania na hraniciach na miestach v rámci územia.

Členské štáty vynaložili značné úsilie na zavedenie potrebnej infraštruktúry, aby mali primeranú kapacitu na zabezpečenie dobrého fungovania konania na hraniciach. Všetky členské štáty určili miesta konania na hraniciach, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na vonkajšej hranici alebo v jej blízkosti (morská, pozemná alebo letisková hranica).

Budú žiadatelia o azyl zaistení počas konania na hraniciach?

Zaistenie sa môže uplatniť v konaniach na hraniciach za okolností vymedzených v právnych predpisoch, ale členské štáty nemôžu automaticky nariadiť zaistenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

Zaistenie sa môže uplatňovať len v súlade so zárukami stanovenými v smernici o podmienkach prijímania – to znamená, že sa môže použiť len vtedy, ak sa ukáže ako nevyhnutné a primerané na základe individuálneho posúdenia, ako krajné opatrenie, ak nie sú možné miernejšie donucovacie opatrenia, a podlieha súdnemu preskúmaniu.

Vypracovali sa usmernenia o alternatívach k zaisteniu.

Čo sú „bezpečné krajiny pôvodu“?

V nariadení o konaní o azyle sa stanovil právny základ na uplatňovanie koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu. Podľa toho sa predpokladá, že žiadatelia z krajín považovaných za bezpečné krajiny pôvodu majú dostatočnú ochranu pred rizikom prenasledovania alebo závažného porušovania ich základných práv v ich krajinách pôvodu. Krajiny mimo EÚ môžu byť označené za bezpečné krajiny pôvodu len vtedy, ak spĺňajú vysokú prahovú hodnotu bezpečnosti.

Členské štáty by mali posúdiť žiadosti o medzinárodnú ochranu od žiadateľov z bezpečných krajín pôvodu v rámci zrýchleného konania alebo sa môžu rozhodnúť, že tak urobia v rámci konania na hraniciach.

Európsky parlament a Rada EÚ prijali vo februári 2026 prvý zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu, ktorý zahŕňa kandidátske krajiny EÚ (v súčasnosti s výnimkou Ukrajiny vzhľadom na útočnú vojnu Ruska), ktoré sa považujú za krajiny spĺňajúce kritériá na označenie za bezpečné krajiny pôvodu v rámci ich cesty k členstvu v EÚ, ako aj Kosovo, Bangladéš, Kolumbiu, Egypt, Indiu, Maroko a Tunisko.

Čo sú „bezpečné tretie krajiny“?

Koncepcia bezpečnej tretej krajiny umožňuje členským štátom považovať žiadosť o azyl za neprípustnú, ak by žiadatelia mohli získať účinnú ochranu v tretej krajine, ktorej nie sú štátnymi príslušníkmi, ale ktorá sa pre nich považuje za bezpečnú.

Krajiny mimo EÚ môžu byť označené ako bezpečné tretie krajiny len vtedy, ak spĺňajú osobitné bezpečnostné kritériá.

Kritériá na uplatňovanie koncepcie bezpečnej tretej krajiny boli zrevidované v roku 2026. Členské štáty budú mať väčšiu flexibilitu a budú môcť uplatňovať koncepciu bezpečnej tretej krajiny, ak je splnené jedno z týchto troch kritérií stanovených v nariadení o konaní o azyle:

existuje prepojenie medzi žiadateľom o azyl a bezpečnou treťou krajinou;
žiadateľ o azyl pred príchodom do EÚ prechádzal cez bezpečnú tretiu krajinu;
Ak neexistuje spojenie alebo tranzit, existuje dohoda alebo dojednanie s bezpečnou treťou krajinou, ktoré obsahuje záruky pre žiadateľov o azyl, ktorí tam boli odovzdaní, najmä posúdenie opodstatnenosti žiadosti o účinnú ochranu. Táto možnosť sa nebude vzťahovať na maloleté osoby bez sprievodu.

Zachovávajú sa silné záruky. Podľa práva EÚ možno tretie krajiny považovať za bezpečné len vtedy, ak ich vnútroštátne systémy môžu spracúvať žiadosti a v prípade potreby poskytovať účinnú ochranu, pričom zabezpečujú ochranu pred vyhostením alebo vrátením a absenciou rizika prenasledovania, ohrozenia života alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.

Nové pravidlá pomôžu členským štátom rýchlejšie spracúvať žiadosti o azyl, znížia tlak na azylové systémy a znížia stimuly pre nelegálnu migráciu do EÚ, pričom zachovajú právne záruky pre žiadateľov a zabezpečia dodržiavanie základných práv.

Ako sa zvýši účinnosť návratov v kontexte konania o návrate na hraniciach?

Návraty sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú zákonné právo zdržiavať sa v EÚ po prijatí rozhodnutia o návrate v jednom z členských štátov.

Podľa nového systému by sa rozhodnutie o návrate malo vydávať spolu so zamietavým rozhodnutím o azyle a odvolania by sa mali vybavovať v rovnakých lehotách.

V dôsledku toho, hneď ako osoba dostane zamietavé rozhodnutie v konaní o azyle na hraniciach, dostane aj rozhodnutie o návrate a bude odovzdaná do časti konania na hraniciach týkajúcej sa návratu. Tým sa zabezpečí plynulé prepojenie medzi azylovým konaním a konaním o návrate na hraniciach, ktoré by za normálnych okolností nemalo trvať celkovo viac ako 24 týždňov. Medzi orgánmi zapojenými do procesu existuje kontinuita, ktorá pomáha predchádzať situáciám, keď osoba utečie.

Členské štáty pracovali na zavedení potrebných systémov a praktických opatrení na zabezpečenie rýchleho návratu ľudí. To zahŕňa vytvorenie efektívnych štruktúr poradenstva v oblasti návratu, opatrenia na zabránenie úteku a praktické opatrenia na zabezpečenie toho, aby bolo možné získať cestovné doklady z príslušnej tretej krajiny návratu.

Na operačnej úrovni agentúra Frontex poskytuje podporu vo všetkých fázach procesu návratu (pred návratom, návratové operácie a po návrate vrátane podpory pri reintegrácii). Koordinátor EÚ pre návrat spája rôzne oblasti politiky návratu EÚ, podporuje jej konzistentné a súdržné vykonávanie a bude dohliadať na vytvorenie spoločného systému EÚ pre návraty.

Krízové protokoly a opatrenia proti inštrumentalizácii

Čo je to krízová situácia? Ako je definovaná?

V nariadení sa krízová situácia vymedzuje ako výnimočná situácia hromadného príchodu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti do členského štátu po súši, letecky alebo po mori vrátane osôb vylodených po pátracích a záchranných operáciách.

Hlavným kritériom je, že situácia spôsobuje nefunkčnosť azylového, prijímacieho alebo návratového systému členského štátu do takej miery, že to môže mať vážne dôsledky pre fungovanie spoločného európskeho azylového systému ako celku.

Aká je situácia inštrumentalizácie?

Situácia inštrumentalizácie sa vymedzuje ako situácia, keď tretia krajina alebo nepriateľský neštátny subjekt podporuje alebo uľahčuje pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na vonkajšie hranice alebo do členského štátu. Uskutočňuje sa to s cieľom destabilizovať EÚ alebo členský štát a v prípadoch, keď takéto konanie môže ohroziť základné funkcie členského štátu vrátane udržiavania verejného poriadku alebo zabezpečovania jeho národnej bezpečnosti.

Čo predstavuje situáciu „vyššej moci“?

Situácie „vyššej moci“ sa týkajú neobvyklých a nepredvídateľných okolností mimo kontroly členského štátu, ktorých dôsledkom sa nedalo zabrániť, ako sú prírodné katastrofy a pandémie. Z toho vyplýva nepredvídaná situácia, ktorá členskému štátu bráni v plnení povinností podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie a nariadenia o konaní o azyle.

Akú flexibilitu majú členské štáty v krízových situáciách?

Členské štáty, ktoré čelia krízovej situácii, inštrumentalizácii alebo vyššej moci, sa môžu odchýliť od určitých pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti stanovených v azylovom práve EÚ vrátane:

Lehota na registráciu žiadostí o medzinárodnú ochranu sa predlžuje zo 7 dní na štyri týždne;
dlhšie trvanie konania na hraniciach od 12 týždňov do 18 týždňov;
predĺžené lehoty na určenie zodpovedného členského štátu (iba v krízových masových príchodoch a situáciách vyššej moci);
Výnimky z uplatňovania konania na hraniciach a rozšírenie rozsahu pôsobnosti konania na hraniciach v závislosti od situácie.

Ak má situácia masových príchodov taký mimoriadny rozsah a intenzitu, že hrozí, že azylový systém EÚ sa stane nefunkčným, pretože by mohol spôsobiť vážne nedostatky v zaobchádzaní so žiadateľmi, v nariadení sa stanovuje možnosť, aby bol dotknutý členský štát oslobodený od svojej povinnosti prijať žiadateľov späť.

Rýchle a efektívne postupy

Aké sú povinnosti žiadateľov o azyl?

Nariadením o konaní o azyle sa zavádzajú jasné a prísne povinnosti pre žiadateľov počas konania o azyle, a to najmä: informácie, ktoré je potrebné poskytnúť na registráciu žiadosti (vrátane biometrických údajov na registráciu v systéme Eurodac); podať žiadosti do 21 dní od registrácie; zúčastňovať sa na pohovoroch; zostať v členskom štáte, v ktorom majú byť v súlade s nariadením o riadení azylu a migrácie; a spolupracovať s orgánmi vo všetkých fázach postupu.

Nesplnenie týchto povinností má vážne dôsledky, ako sú obmedzenia pomoci pri prijímaní a výslovné alebo implicitné späťvzatie žiadosti.

Ako sú zaručené ľudské práva?

Nový systém zahŕňa záruky pre žiadateľov o azyl a zraniteľné osoby, najmä maloleté osoby a rodiny s deťmi. Zavádza sa ním bezplatné právne poradenstvo pre všetkých žiadateľov v azylových konaniach vrátane postupu určovania zodpovednosti a posilňujú sa práva na informácie.

Ide najmä o:

nové a posilnené práva žiadateľov na informácie vo všetkých nových legislatívnych aktoch, aby žiadatelia porozumeli svojim právam, povinnostiam a dôsledkom neplnenia svojich povinností,
Právo na bezplatné právne poradenstvo pre všetkých žiadateľov o azyl v administratívnej fáze konania. Vzťahuje sa to na všetky konania vrátane konania na hraniciach a konania o určení zodpovednosti členského štátu za žiadosť o azyl. Vo fáze odvolania budú mať všetci žiadatelia naďalej právo na pomoc a zastúpenie advokátom;
skoršia identifikácia zraniteľných miest a osobitných procesných potrieb,
Viac možností zlúčenia žiadateľov s ich rodinami v iných členských štátoch: posilnili sa kritériá zodpovednosti súvisiace s rodinou, musia sa uprednostniť rodinné prípady a existujú nové povinnosti týkajúce sa pátrania po rodinných príslušníkoch. Aby boli tieto ustanovenia účinné, žiadateľ bude musieť poskytnúť všetky informácie dostupné v členskom štáte prvého vstupu.
Lepšie záruky týkajúce sa dodržiavania základných práv, keďže členské štáty majú povinnosť zriadiť nezávislý mechanizmus na monitorovanie základných práv počas počiatočného preverovania a konania o azyle na hraniciach.

Aké sú osobitné záruky pre maloleté osoby?

Novými právnymi predpismi sa zavádzajú nové záruky pre maloleté osoby.

Členské štáty musia najprv posúdiť vek prostredníctvom multidisciplinárneho prístupu (vrátane psychológov, pediatrov, sociálnych pracovníkov atď.), aby sa minimalizovalo používanie rušivých lekárskych vyšetrení, ktoré možno použiť len vtedy, ak je prvé multidisciplinárne posúdenie nepresvedčivé.

Všetky maloleté osoby bez sprievodu musia mať urýchlene vymenovaného zástupcu, ktorý sa postará o záujmy dieťaťa vrátane jeho blaha.

Nové ustanovenia zabraňujú zmiznutiu detí (odtlačky prstov od 6 rokov).

Prístup k vzdelávaniu sa musí zabezpečiť čo najskôr, najneskôr však do dvoch mesiacov od podania žiadosti.

Ako nová smernica o podmienkach prijímania zlepšuje životné podmienky?

Cieľom smernice o podmienkach prijímania je stanoviť štandardné životné podmienky vo všetkých členských štátoch. Harmonizujú sa ním existujúce pravidlá a postupy členských štátov, ktoré sú povinné zohľadňovať ukazovatele a usmernenia agentúry EUAA týkajúce sa prijímania.

Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie dostatočnej prijímacej kapacity a primeranej životnej úrovne, ktorá chráni fyzické a duševné zdravie a rešpektuje Chartu základných práv.

Záruky a záruky sú posilnené, pokiaľ ide o zaistenie. Zaistenie by napríklad nemalo existovať, ak vážne ohrozuje fyzické a duševné zdravie žiadateľov.

Ako sú zabezpečené rýchle a účinné postupy?

Rýchle a účinné postupy sú zabezpečené prostredníctvom konkrétnych harmonogramov stanovených v právnych predpisoch. Členské štáty musia dodržiavať tieto lehoty pri spracúvaní žiadostí. Tu je niekoľko príkladov.

V nariadení o konaní o azyle sa objasňuje a zjednodušuje prístup ku konaniu stanovením jasných lehôt pre každý krok. Takéto kroky zahŕňajú žiadateľa, ktorý vyjadruje želanie získať medzinárodnú ochranu (podávanie žiadosti), orgány, ktoré žiadosť registrujú (registrácia), a žiadateľa, ktorý žiadosť podáva (podanie žiadosti). V nariadení sa teda objasňuje, čo každý z týchto troch krokov zahŕňa, aké povinnosti má žiadateľ a orgány a aké sú lehoty pre každý z týchto krokov.

V nariadení o konaní o azyle sa žiadateľom stanovuje lehota 21 dní na podanie žiadosti odo dňa, keď boli zaregistrovaní na účely riadneho konania. Členské štáty môžu predĺžiť trvanie posudzovania žiadostí len o 6 mesiacov. Pravidelný postup tak môže trvať maximálne 6 + 6 mesiacov.

Zrýchlené konanie je povinné v celej EÚ na riešenie neoprávnených žiadostí a následných žiadostí. Okrem toho sa v nariadení o konaní o azyle stanovuje jasná lehota troch mesiacov na ukončenie zrýchleného konania. Podobne sa v nariadení o konaní o azyle stanovujú jasné lehoty na kontrolu neprípustnosti žiadostí (od 10 dní do 2 mesiacov v závislosti od prípadu).

Účinný systém solidarity a zodpovednosti

Trvalý rámec solidarity

Aký je mechanizmus solidarity pre členské štáty, ktoré čelia „migračnému tlaku“, a ako funguje?

EÚ má stály povinný mechanizmus solidarity s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré čelia migračnému tlaku, dostávali podporu. Každý členský štát prispieva k úsiliu o solidaritu flexibilným spôsobom a vyberá si druh solidarity, ktorý poskytuje. Systém zahŕňa aj účinné pravidlá na odhaľovanie sekundárnych pohybov a predchádzanie týmto pohybom a na zabezpečenie toho, aby zodpovedný členský štát vybavoval žiadosti o azyl.

S cieľom rozhodnúť o tom, kto má prospech zo solidarity, Komisia každý rok prijíma: výročnú správu, v ktorej sa posudzuje migračná situácia; vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa určujú členské štáty, ktoré sú v nadchádzajúcom roku vystavené migračnému tlaku alebo ktorým hrozí migračný tlak, alebo ktoré čelia závažnej migračnej situácii; a návrh vykonávacieho aktu Rady, ktorým sa zriaďuje rezerva solidarity na nadchádzajúci rok.

Komisia už správu prijala a navrhla vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa prvého ročného cyklu riadenia migrácie a Rada prijala vykonávacie rozhodnutie 23. decembra 2025.

Podrobnejšie informácie nájdete v časti Otázky a odpovede;A o ročnom cykle solidarity.

Ako funguje mechanizmus solidarity v čase krízy v porovnaní s nariadením o riadení azylu a migrácie?

V nariadení o krízových situáciách a prípadoch vyššej moci sa stanovuje posilnená solidarita v porovnaní s rámcom stanoveným v nariadení o riadení azylu a migrácie pre „migračný tlak“ alebo „závažnú migračnú situáciu“:

Po prvé, solidárna reakcia je zameraná na členské štáty, ktoré čelia kríze, s osobitnými rezervami solidarity vytvorenými pre každý členský štát na základe žiadosti dotknutého členského štátu a posúdenia jeho osobitných potrieb, na rozdiel od ročnej rezervy solidarity v rámci nariadenia o riadení azylu a migrácie.

Po druhé, bude sa uplatňovať rýchlejší postup. Vykonávací akt, ktorým sa zriaďuje osobitná rezerva solidarity v prospech členského štátu, by sa mal prijať do troch týždňov od okamihu, keď sa dotknuté členské štáty považujú za členské štáty v krízovej situácii (na rozdiel od najviac dvoch mesiacov podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie).

Po tretie, potreby členského štátu v oblasti premiestnenia sa musia uspokojiť buď prostredníctvom ročnej rezervy solidarity (v rámci ročného cyklu AMMR), ak sú stále k dispozícii prísľuby týkajúce sa premiestnenia, alebo prostredníctvom osobitnej rezervy solidarity zriadenej pre členský štát v kríze, alebo, ak ani jeden z nich neobsahuje dostatočné prísľuby týkajúce sa premiestnenia, prostredníctvom „kompenzácií zodpovednosti“ (už existujúcich v AMMR), pričom prispievajúci členský štát (prispievajúce členské štáty) prevezme (prevezmú) zodpovednosť za žiadosti, v prípade ktorých bol členský štát, ktorý čelí krízovej situácii, určený ako zodpovedný.

Členské štáty majú úplnú voľnosť pri výbere medzi solidárnymi opatreniami, takže za žiadnych okolností nemôže dôjsť k povinnému premiestneniu.

Operačná a finančná podpora

Ako Komisia vypočíta príspevky členských štátov?

Komisia každý rok navrhuje „rezervu solidarity“, v ktorej sa stanovujú potreby na daný rok v absolútnom vyjadrení: celkový počet premiestnení a zodpovedajúci celkový počet finančných príspevkov.

V nariadení o riadení azylu a migrácie sa stanovujú minimálne prahové hodnoty pre premiestnenie a finančné príspevky, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výpočte potrieb na daný rok a vo svojom ročnom návrhu vykonávacieho aktu Rady: 30 000 premiestnení a 600 miliónov EUR na finančné príspevky na úrovni EÚ ročne.

Návrh Komisie bude obsahovať aj údaj o tom, aký by bol „spravodlivý podiel“ solidárnych opatrení každého prispievajúceho členského štátu na základe HDP a počtu obyvateľov každej krajiny.

Tento návrh sa používa ako základ pre členské štáty, aby prisľúbili svoje konkrétne príspevky. Tieto príspevky môžu mať formu premiestnenia, finančných príspevkov alebo materiálnej podpory.

Všetky členské štáty sú povinné prispievať na základe svojho spravodlivého podielu, ale majú plnú diskrečnú právomoc vybrať si medzi tromi druhmi solidárnych opatrení alebo ich kombináciou. Ak sa členský štát rozhodne prisľúbiť materiálnu pomoc, táto pomoc bude peňažne vyjadrená, aby bolo možné potvrdiť súlad s povinným spravodlivým podielom.

Rada pri prijímaní návrhu Komisie v konečnom dôsledku vymedzuje celkové príspevky do rezervy solidarity na daný rok.

Čo je finančná solidarita? Ako je to nasmerované? Môže podporovať činnosti v tretích krajinách?

Okrem iných opatrení môžu členské štáty podporovať iné členské štáty vystavené migračnému tlaku prostredníctvom finančných príspevkov, ktoré sa budú vykonávať prostredníctvom rozpočtu EÚ. To znamená, že finančné príspevky prispievajúcich členských štátov sa poskytnú do rozpočtu EÚ vo forme vonkajších pripísaných príjmov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Nástroja na riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI). Tieto dodatočné finančné zdroje Komisia následne nasmeruje do prijímajúcich členských štátov prostredníctvom úpravy ich príslušných programov.

Benefitujúce členské štáty môžu použiť finančné príspevky na príslušné opatrenia na svojom území v súlade s nariadením o riadení azylu a migrácie a nariadením o AMIF alebo BMVI. V prípade AMIF sa finančnými príspevkami môžu podporovať aj akcie v tretích krajinách.

Jasnejšie pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za žiadosti o azyl

Čo je to „kompenzácia zodpovednosti“? Kedy ich možno použiť?

Ak je členský štát vystavený migračnému tlaku, dôležitým opatrením na zmiernenie tohto tlaku je zníženie počtu žiadostí o azyl, ktoré je dotknutý členský štát povinný posúdiť (t. j. členský štát vystavený migračnému tlaku je zbavený zodpovednosti za daný počet žiadateľov o azyl). V nariadení o riadení azylu a migrácie sa predpokladajú dve možnosti zníženia zodpovednosti členského štátu, ktorý je vystavený migračnému tlaku, za daný počet žiadateľov o azyl:

Premiestnenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu do iných členských štátov. V tomto prípade je žiadateľ odovzdaný do iného členského štátu.
„Vyrovnávanie zodpovednosti“. Toto opatrenie sa vzťahuje na tých, ktorých žiadosti o azyl mal posúdiť členský štát vystavený migračnému tlaku, ale ktorí sa neoprávnene presťahovali do iného členského štátu. Podľa pravidiel zodpovednosti by sa títo žiadatelia mali poslať späť do členského štátu, ktorý je vystavený migračnému tlaku. Členský štát, v ktorom je žiadateľ fyzicky prítomný, však môže prevziať zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl namiesto odovzdania žiadateľa späť do členského štátu, ktorý je vystavený migračnému tlaku. Považuje sa to za formu solidarity.

Keďže cieľom oboch opatrení je znížiť počet žiadateľov, za ktorých žiadosti o azyl by mal byť zodpovedný členský štát vystavený migračnému tlaku, tieto dve opatrenia – premiestnenie a kompenzácia zodpovednosti – sa nazývajú „solidarita ľudí“.

Zabránenie sekundárnym pohybom

Ako sa predchádza zneužívaniu – napríklad úteku alebo sekundárnym pohybom?

Povinnosti žiadateľov boli jasnejšie a prísnejšie.

V nariadení o riadení azylu a migrácie sa posilňujú pravidlá vzťahujúce sa na situácie, keď sa žiadatelia o azyl presúvajú neoprávneným spôsobom z jedného členského štátu do druhého. Zodpovedný členský štát sa uvedie v systéme Eurodac. Ak žiadateľ utečie a odíde do iného členského štátu, môže byť poslaný späť prostredníctvom jednoduchšieho a rýchlejšieho procesu.

Členský štát, v ktorom sa osoba nachádza bez akéhokoľvek (právneho) dôvodu, to môže oznámiť zodpovednému členskému štátu prostredníctvom štandardného formulára vrátane dôkazov a indícií a po oznámení dotknutej osobe urýchlene pristúpiť k rozhodnutiu o jej odovzdaní zodpovednému členskému štátu.

Na rozdiel od predchádzajúcich pravidiel nedochádza k presunu zodpovednosti medzi členskými štátmi, ak sa oznámenie o spätnom prevzatí nezašle včas (členským štátom, na území ktorého sa osoba nachádza). To znamená, že orgány členských štátov môžu kedykoľvek zorganizovať odovzdanie. Týka sa to najmä prípadov, keď žiadatelia utiekli, aby zabránili odovzdaniu späť do zodpovedného členského štátu.

Zařazeno	čt 11.06.2026 13:06:40
Vydáno
Zdroj	Evropská komise sk
Originál	ec.europa.eu/commission/presscorner/api/documents?reference=QANDA/26/1286&language=sk
lang	sk
guid	/QANDA/26/1286/