Hospodárska prognóza z jesene 2023: očakáva sa mierne oživenie po náročnom roku

Hospodárska prognóza z jesene 2023

Európske hospodárstvo tento rok prestalo rásť v dôsledku vysokých životných nákladov, slabého vonkajšieho dopytu a sprísňovania menovej politiky. Hoci sa očakáva postupné oživenie hospodárskej činnosti, v jesennej prognóze Európskej komisie sa rast HDP EÚ v porovnaní s jej letnou prognózou reviduje smerom nadol. Odhaduje sa, že inflácia v eurozóne klesla v októbri na dvojročné minimum a počas prognózovaného obdobia by sa mala aj naďalej znižovať.

Rast sa zastavil, ale stále sa očakáva, že sa zotaví

Po silnej expanzii počas väčšiny roka 2022 sa reálny HDP ku koncu roka znížil a v prvých troch štvrťrokoch 2023 rástol len minimálne. Inflácia zostáva na vysokej úrovni, no klesá, a spolu s prísnejšou menovou politikou a slabým zahraničným dopytom si vyžiadali väčšiu daň, než sa pôvodne očakávalo. Najnovšie ukazovatele v oblasti podnikania a údaje z prieskumov za október poukazujú na utlmenie hospodárskej aktivity aj vo štvrtom štvrťroku tohto roka v dôsledku zvýšenej neistoty. Celkovo sa v jesennej prognóze predpokladá rast HDP v roku 2023 na úrovni 0,6 % v EÚ aj v eurozóne, čo je o 0,2 percentuálneho bodu menej než v letnej prognóze Komisie.

Očakáva sa, že hospodárska aktivita sa bude postupne zvyšovať popri tom, ako sa oživí spotreba v dôsledku stabilne silného trhu práce, udržateľného rastu miezd a pokračujúceho znižovania inflácie. Napriek prísnejšej menovej politike sa predpokladá, že investície budú naďalej rásť a budú podporené celkovo stabilnými podnikovými bilanciami a Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti. Predpokladá sa, že rast HDP EÚ v roku 2024 dosiahne úroveň na 1,3 %. Stále ide o revíziu smerom nadol o 0,1 percentuálneho bodu v porovnaní s letom. Predpokladá sa, že v eurozóne bude rast HDP mierne nižší, a to na úrovni 1,2 %.

Očakáva sa, že v roku 2025 sa následkom klesania inflácie a záťaže spôsobenej sprísňovaním menovej politiky rast zvýši na 1,7 % v EÚ a 1,6 % v eurozóne.

Inflácia sa bude naďalej znižovať po tom, ako klesla na dvojročné minimum

Inflácia má stále klesajúci trend. Odhaduje sa, že v októbri klesla v eurozóne na 2,9 % – v porovnaní s jej najvyššou úrovňou 10,6 % minulý rok. To predstavuje jej najnižšiu úroveň od júla 2021.

Hoci zmiernenie inflácie v minulom roku bolo spôsobené najmä prudkým poklesom cien energie, v súčasnosti je čoraz rozšírenejšie vo všetkých hlavných kategóriách spotreby, nielen v oblastiach energie a potravín.

Vďaka tomu, že sprísňovanie menovej politiky postupne účinkuje na hospodárstvo, by inflácia mala aj naďalej klesať, aj keď miernejším tempom, čo je odrazom pomalšieho, ale rozsiahlejšieho uvoľňovania inflačných tlakov na potraviny, výrobky a služby. Predpokladá sa, že celková inflácia v eurozóne klesne z 5,6 % v roku 2023 na 3,2 % v roku 2024 a na 2,2 % v roku 2025. Celková inflácia v EÚ by sa mala znižovať zo 6,5 % v roku 2023 na 3,5 % v roku 2024 a na 2,4 % v roku 2025.

Trh práce by mal zostať odolný

Trh práce EÚ v prvom polroku 2023 dosiahol veľmi dobré výsledky, a to aj napriek spomaleniu hospodárskeho rastu. V druhom štvrťroku dosiahla miera ekonomickej aktivity a zamestnanosti v EÚ rekordnú úroveň a v septembri zostala miera nezamestnanosti na úrovni 6 % pracovnej sily, čo je takmer rekordne nízka úroveň.

Hoci najnovšie informácie z prieskumov poukazujú na určité ochladzovanie a niektoré členské štáty zaznamenali nárast nezamestnanosti, trh práce by mal v prognózovanom období zostať odolný. Predpokladá sa, že tento rok dosiahne rast zamestnanosti v EÚ 1,0 % a v rokoch 2024 aj 2025 sa zníži na 0,4 %. Očakáva sa, že miera nezamestnanosti v EÚ zostane v rokoch 2023 a 2024 vo všeobecnosti stabilná na úrovni 6,0 % a v roku 2025 klesne na 5,9 %. Očakáva sa, že reálne mzdy začnú od budúceho roka rásť v dôsledku pokračujúceho rastu nominálnych miezd a klesajúcej inflácie.

Deficity verejných financií sa po postupnom ukončovaní fiškálnej podpory znižujú

Očakáva sa, že postupné rušenie dočasných opatrení súvisiacich s pandémiou, zníženie dotácií na súkromné investície a nižší čistý vplyv opatrení súvisiacich s energetikou na rozpočet vykompenzujú tlak na fiškálne saldá vyplývajúci z menej priaznivého hospodárskeho prostredia a vyšších úrokových výdavkov. V dôsledku toho sa predpokladá, že deficit verejných financií EÚ v roku 2023 mierne klesne na 3,2 % HDP. Očakáva sa, že pokračujúce obmedzovanie diskrečnej fiškálnej podpory ďalej zníži deficit verejných financií EÚ na 2,8 % HDP v roku 2024 a na 2,7 % HDP v roku 2025. Hlavnou hnacou silou tohto poklesu bude výrazné zníženie opatrení súvisiacich s energetikou na budúci rok a ich postupné ukončovanie v roku 2025.

Predpokladá sa, že pomer dlhu EÚ k HDP bude v roku 2023 aj naďalej klesať na 83 %. Toto sa deje v prostredí vysokej inflácie, zatiaľ čo vyššie úrokové sadzby na nové emisie dlhopisov zvyšujú úrokové výdavky len postupne vzhľadom na dlhú priemernú splatnosť verejných dlhov v EÚ. Predpokladá sa, že v rokoch 2024 a 2025 sa pomer dlhu k HDP vo všeobecnosti stabilizuje nad úrovňou z roku 2019, t. j. približne 79 %.

V dôsledku geopolitického napätia sa zvyšujú riziká a neistota

Neistota a riziká horšieho než očakávaného vývoja hospodárskeho výhľadu sa v posledných mesiacoch zvýšili v dôsledku dlhotrvajúcej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe. Doteraz bol vplyv tohto konfliktu na trhy s energiou obmedzený, ale existuje riziko prerušenia dodávok energie, ktoré by potenciálne mohlo mať významný vplyv na ceny energie, globálnu produkciu a celkovú cenovú úroveň. Ako riziko možno vnímať aj hospodársky vývoj hlavných obchodných partnerov EÚ, najmä Číny.

Pokiaľ ide o vnútorné záležitosti, transmisia sprísňovania menovej politiky môže zaťažovať hospodársku aktivitu dlhšie a vo väčšej miere, než sa predpokladalo v tejto prognóze. Firmy, domácnosti a verejné financie môžu mať totiž väčšie problémy s prispôsobovaním sa prostrediu s vysokými úrokovými sadzbami. A napokon možno konštatovať, že extrémne výkyvy počasia, ako sú horúčavy, požiare, suchá a povodne, ktoré čoraz častejšie vyčíňajú na celom kontinente aj mimo neho, poukazujú na dramatické dôsledky, ktoré môže mať zmena klímy nielen na životné prostredie a postihnuté obyvateľstvo, ale aj na hospodárstvo.

Prvýkrát sú zahrnuté aj nové kandidátske krajiny

Táto jesenná hospodárska prognóza po prvýkrát zahŕňa Bosnu a Hercegovinu, Moldavsko a Ukrajinu, ktorým Európska rada minulý rok udelila štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Hospodárstvo na Ukrajine preukázalo v roku 2023 pozoruhodnú odolnosť. Predpokladá sa, že rast dosiahne v roku 2023 výšku 4,8 %, v roku 2024 výšku 3,7 % a v roku 2025 výšku 6,1 % po tom, ako sa hospodárstvo po totálnej invázii Ruska v roku 2022 prepadlo o 29 %.

Toto oživenie možno pripísať výnimočnej úrode a vládnym stimulom podporeným neochvejnou podporou medzinárodných partnerov, ako aj záväzkom orgánov zabezpečovať makrofinančnú stabilitu.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 25. októbra. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 31. októbru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky okrem tých, ktoré boli riadne oznámené a dostatočne konkretizované.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve predbežné prognózy (zimnú a letnú). Tieto dve súhrnné prognózy zahŕňajú širokú škálu hospodárskych ukazovateľov pre všetky členské štáty EÚ, kandidátske krajiny, krajiny EZVO a iné významné vyspelé a rozvíjajúce sa trhové ekonomiky. Predbežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

Aktualizované prognózy HDP a inflácie uvedie Európska komisia v zimnej hospodárskej prognóze 2024, ktorá by mala byť predložená vo februári 2024.

Ďalšie informácie

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2023

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Media

Quote