Hospodárska prognóza z jari 2026 ukazuje spomalenie rastu, keďže energetický šok zvyšuje infláciu

Hospodárska prognóza z jari 2026 ukazuje spomalenie rastu, keďže energetický šok zvyšuje infláciu

V hospodárskej prognóze z jari 2026 sa predpokladá slabšia hospodárska činnosť, keďže konflikt na Blízkom východe spúšťa nový energetický šok, ktorý oživuje infláciu a otriasa hospodárskym sentimentom.

Do konca februára 2026 malo hospodárstvo EÚ pokračovať v raste miernym tempom spolu s ďalším poklesom inflácie, ale výhľad sa od vypuknutia konfliktu výrazne zmenil. Inflácia sa začala zvyšovať niekoľko týždňov po vypuknutí konfliktu v dôsledku prudkého nárastu cien energetických komodít a hospodárska aktivita stráca dynamiku. Situácia sa má v roku 2027 mierne zlepšiť, ak sa zmierni napätie na trhoch s energiou.

Po dosiahnutí 1,5 % v roku 2025 sa teraz predpokladá, že rast HDP v EÚ sa v roku 2026 spomalí na 1,1 % – čo je revízia smerom nadol o 0,3 percentuálneho bodu v porovnaní s prognózou hospodárskej prognózy z jesene 2025 (1,4 %). Rast HDP sa potom v roku 2027 zvýši na 1,4 %. Projekcie rastu pre eurozónu sa podobne revidujú smerom nadol, a to na 0,9 % v roku 2026 a 1,2 % v roku 2027, z 1,2 % v roku 2026 a 1,4 % v roku 2027. Očakáva sa, že inflácia v EÚ dosiahne v roku 2026 úroveň 3,1 %, čo je o celý percentuálny bod viac, ako sa pôvodne predpokladalo, a v roku 2027 sa opäť zníži na 2,4 %. V eurozóne sa inflácia takisto reviduje na 3,0 % v roku 2026 a 2,3 % v roku 2027 v porovnaní s jesennými projekciami na úrovni 1,9 %, resp. 2,0 %.

Hospodárstvo EÚ bude naďalej rásť, ale pomalším tempom

Hospodárstvo EÚ ako čistý dovozca energie je veľmi náchylné na energetický šok spôsobený konfliktom na Blízkom východe, ktorý je druhým takýmto šokom za menej ako päť rokov. Prudký nárast cien energie znamená vyššie účty domácností a rastúce obchodné náklady, ktoré znižujú zisky mnohých priemyselných odvetví a účinne presmerujú príjmy z hospodárstva EÚ do krajín vyvážajúcich energiu.

Nástup konfliktu spôsobil pokles spotrebiteľskej dôvery na 40-mesačné minimum v dôsledku rastúcich obáv z prudkého nárastu inflácie a straty pracovných miest. Napriek tomu sa očakáva, že spotreba zostane hlavnou hnacou silou rastu. Podnikové investície by mali byť obmedzené aj prísnejšími podmienkami financovania, nižšími ziskami a zvýšenou neistotou.  Na rast vývozu nepriaznivo vplýva aj slabší zahraničný dopyt.

Investície EÚ do energetickej odolnosti, najmä po rozsiahlej invázii Ruska na Ukrajinu, sa vyplácajú. Vďaka úsiliu o diverzifikáciu dodávok, dekarbonizáciu a nižšiu spotrebu energie je hospodárstvo EÚ v lepšej pozícii absorbovať súčasný šok.

Inflácia by sa mala zvýšiť v dôsledku cien energií

Krátkodobý výhľad inflácie sa od prognózy z jesene 2025 zhoršil, pričom údaje z marca a apríla už ukazujú prudké zrýchlenie spôsobené cenami energií. Celková inflácia má teraz dosiahnuť vrchol v roku 2026 a v roku 2027 sa má zmierniť, keďže sa očakáva, že ceny energetických komodít budú postupne klesať, hoci zostanú približne o 20 % nad predvojnovou úrovňou.

Ukončuje sa dlhodobý pokles miery nezamestnanosti

V roku 2025 sa zamestnanosť zvýšila o 0,5 %, čím sa do hospodárstva EÚ pridal viac ako 1 milión pracovných miest. Predpokladá sa, že v roku 2026 sa rast zamestnanosti spomalí na 0,3 % a v roku 2027 sa opäť zvýši na 0,4 %. Dlhodobý pokles miery nezamestnanosti sa má skončiť a v roku 2027 sa stabilizuje na úrovni približne 6 %. Rast nominálnych miezd má zostať silný, keďže mzdy sa prispôsobujú vyššej inflácii.

Energetický šok zvyšuje nové zaťaženie verejných financií

Očakáva sa, že deficit verejných financií v EÚ sa zvýši z 3,1 % HDP v roku 2025 na 3,6 % HDP do roku 2027 v dôsledku utlmenej hospodárskej činnosti, vyšších úrokových výdavkov, opatrení na zmiernenie vplyvu vyšších cien energie na zraniteľné domácnosti a podniky a zvýšených výdavkov na obranu. Verejné investície v EÚ sa majú v roku 2027 stabilizovať na vysokej úrovni, a to aj napriek ukončeniu vyplácania prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Takisto sa predpokladá, že pomer dlhu EÚ k HDP sa zvýši z 82,8 % v roku 2025 na 84,2 % v roku 2026 a 85,3 % v roku 2027. V eurozóne sa má tento pomer zvýšiť z 88,7 % v roku 2025 na 90,2 % v roku 2026 a 91,2 % v roku 2027. Je to odrazom vyšších primárnych deficitov a čoraz nepriaznivejšieho diferenciálu medzi úrokmi a rastom. Očakáva sa, že do roku 2027 budú mať štyri členské štáty pomer dlhu k HDP vyšší ako 100 % HDP.

Pretrvávajúce napätie v dodávkach nepriaznivo vplýva na výhľad

Hlavné riziko spojené s prognózou sa týka trvania konfliktu na Blízkom východe a jeho dôsledkov pre svetové trhy s energiou. Vzhľadom na nezvyčajne vysoký stupeň neistoty – a zúženie časového rozpätia na rýchlu normalizáciu podmienok dodávok – je základná prognóza doplnená alternatívnym scenárom, v ktorom sa predpokladajú dlhšie prerušenia. Podľa tohto scenára sa predpokladá, že ceny energetických komodít sa zvýšia výrazne nad základné krivky futures, pričom vrchol dosiahnu koncom roka 2026 a následne sa s nimi do konca roka 2027 postupne zosúladia. Podľa tohto scenára by sa inflácia nezmiernila a hospodárska činnosť by sa v roku 2027 neoživila, ako sa predpokladá v základnej prognóze. Vyššie ceny by okrem toho mohli viesť domácnosti a podniky k výraznejšiemu zníženiu spotreby a investícií.

Okrem toho by sa mohol zintenzívniť priamy nedostatok dodávok konkrétnych komodít a vstupov, napríklad niektorých rafinovaných ropných produktov, hélia a hnojív, čo by malo dominový efekt na globálne výrobné reťazce a cenovú dostupnosť potravín.

Pokračujúce zmierňovanie dopytu po pracovnej sile – o čom svedčí pokles voľných pracovných miest a miery náboru – by mohlo signalizovať nepriaznivejší vplyv na budúci rast zamestnanosti.

Pretrvávajúca neistota v súvislosti s globálnou obchodnou politikou a prebiehajúca rekonfigurácia geopolitických a obchodných vzťahov by mohli ďalej negatívne ovplyvniť dôveru a aktivitu.

Rýchlejšie vykonávanie štrukturálnych reforiem, ktoré riešia dlhodobé prekážky rastu EÚ, naďalej predstavuje významné riziko pre výhľad. Silné verejné investície do odvetví, ako je obrana a energetická transformácia, môžu vyvážiť niektoré slabé miesta, ktoré sa očakávajú v súkromnom sektore. Umelá inteligencia predstavuje príležitosť aj riziko: zvýšenie produktivity by mohlo podporiť investície v EÚ, zatiaľ čo narušenie trhu práce by mohlo mať negatívny vplyv na dopyt.  

Súvislosti

Táto prognóza vychádza z technických predpokladov pre výmenné kurzy, úrokové miery a ceny komodít s koncovým dátumom 29. apríla. Pre všetky ostatné prichádzajúce údaje vrátane údajov o vládnych politikách táto prognóza zahŕňa informácie do 4. mája vrátane. V prognózach sa nepredpokladajú žiadne zmeny politiky, pokiaľ sa opatrenia neprijmú alebo dôveryhodne neoznámia a nešpecifikujú dostatočne podrobne. Prognóza zahŕňa dve osobitné otázky týkajúce sa zníženia spotreby energie v EÚ za posledné tri desaťročia a rozdielov v prijímaní umelej inteligencie. Prostredníctvom viacerých boxov sa v ňom analyzujú aj reakcie makroekonomickej politiky na energetické šoky, stratégie výrobcov na obchodné napätie a narušenia, prebiehajúce uvoľňovanie trhov práce, cenové prepojenia medzi plynom a elektrickou energiou a vnútroštátne opatrenia fiškálnej politiky na riešenie cenového šoku v energetike v roku 2026.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve komplexné prognózy (jarnú a jesennú), ktoré zahŕňajú širokú škálu hospodárskych ukazovateľov pre všetky členské štáty EÚ, kandidátske krajiny, krajiny EZVO a iné významné vyspelé a rozvíjajúce sa trhové hospodárstva.

Prognózy uvedené v tejto publikácii sa aktualizujú v hospodárskej prognóze Európskej komisie z jesene 2026, ktorá by mala byť predložená v novembri 2026.

Pre viac informácií

Úplný dokument: Hospodárska prognóza z jari 2026: Spomalenie rastu v dôsledku energetického šoku, ktorý zvyšuje infláciu

Sledujte komisára Dombrovskisa na X ( @VDombrovskis) a Bluesky ( @valdisdombrovskis.ec.europa.eu)

Sledujte GR ECFIN na stránke X:  @ecfin

Media