Jaké změny v 2. důchodovém pilíři se připravují na Slovensku? Budou k lepšímu? VIDEO

Juraj Cenker, řiditel odboru na Inštitúte finančnej politiky Ministerstva financií SR, komentuje najnovější návrhy na změny 2. důchodového pilíře na Slovensku. V diskusi na videu jsou pak další hosté, včetně Jany Polakovičové Kolesárové, generální řiditelky sekce sociálního pojištění a důchodového spořenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, která současný návrh představuje.

Uslyšíte odpovědi na otázky: Jak vypadá návrh povinného přesunu z dluhopisových do akciových nebo indexových fondů? Půjde přesun snadno? Je to dobrý návrh? Co je třeba vylepšit? Jak budou vypadat nové plánované formy výplaty? Proč nezachovat současný systém? Proč je důležité návrhy a požadavky politicky nepřepálit? Budou sa peníze, které člověk zanechá dědicům, dál zhodnocovat? Jak vypadá návrh odstranění části poplatků v 2. pilíři? Co na odstranění poplatků říkají DSS? Jak (historicky) vznikal současný systém? Pokud dojde ke zrušení poplatků v indexových fondech, nezaniknou indexové fondy? Budou DSS pracovat "zadarmo"? Není na stole zrušení garancí?

 



Juraj Cenker:
Aktuálne navrhovaná reforma II. piliera má potenciál výrazne vylepšiť jeho fungovanie. Novela zákona adresuje viaceré z hlavných problémov II. piliera, na ktoré odborná verejnosť dlhodobo poukazuje, a za to patrí jej predkladateľom pochvala. Na druhej strane, nie všetky navrhované riešenia sú nastavené ideálne a bez ich úpravy nemusí reforma priniesť očakávané ovocie. Do tretice mi v novele chýba riešenie dvoch kľúčových oblastí: otázka povinného resp. automatického vstupu do II. piliera a zrušenie alebo aspoň výrazné prepracovanie škodlivých garancií.

Skúsme si to rozmeniť na drobné.

Najväčším problémom II. piliera je nízke priemerné zhodnotenie úspor sporiteľov, dané príliš konzervatívnym investovaním. Navrhovaná novela tento problém adresuje dobrým nástrojom – zavádza predvolenú stratégiu na báze životného cyklu, kde sa majetok sporiteľov investuje do výnosnejších akcií, a až s približovaním sa odchodu do dôchodku sa úspory sporiteľa presúvajú do konzervatívnejších dlhopisových fondov, aby bol chránený pred prílišnými výkyvmi akciových trhov. Reforma zároveň sľubne adresuje problém II. piliera – nevhodne nastavenej výplatnej fázy. Pri tej sa doteraz išlo z extrému do extrému: 100 % úspor povinne na doživotnú anuitu vs. výplata úspor v jednej splátke takpovediac „na ruku“. Aktuálny návrh prichádza s nastavením, ktoré sa blíži zlatej strednej ceste: kombinuje výplatu polovice úspor programovým výberom počas prvých 10 rokov dôchodku s až následnou doživotnou anuitou.

V čom je potrebné aktuálny návrh vylepšiť? Minimálne v dvoch podstatných bodoch. Parametre navrhovanej predvolenej stratégie sú stále príliš konzervatívne. Tým, že sa úspory sporiteľa počas výplaty programového výberu naďalej zhodnocujú v dôchodkových fondoch, dochádza k výraznému predĺženiu investičného horizontu. Ten je dôležité pri nastavení predvolenej stratégie zohľadniť a podstatne zvýšiť podiel akcií, ktoré by mal sporiteľ držať v portfóliu pri dovŕšení dôchodkového veku. Novela hovorí o 12,5 %, za seba odporúčame aspoň 40 %. Ten druhý bod, čo určite potrebuje opraviť, sa týka indexových fondov. Nielen v IFP odporúčame, aby bola predvolená stratégia postavená na investovaní do globálnych pasívnych (indexových) fondov. Novela túto povinnosť DSS nedáva. Zároveň sa novelou ruší odplata za zhodnotenie v indexových fondoch. To je samo osebe logické a v princípe žiaduce. V kontexte nastavenia ostatných ustanovení zákona však výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že DSS indexové fondy prestanú ponúkať. A to by už dnes pre mnohých sporiteľov znamenalo horší II. pilier než ten, čo máme aktuálne.

Z oblastí, ktoré novela nerieši a na ktorej je na odbornej úrovni asi najväčšia zhoda, sú garancie. Tie sú napriek ich postupnému zjemňovaniu naďalej pre II. pilier škodlivé a v ich dôsledku vedú DSS k ešte konzervatívnejšiemu investovaniu a nižším dôchodkom sporiteľov. Navyše súčasné nastavenie garancií je zlé aj čisto po technickej stránke – na individuálnej úrovni nemusia sporiteľa ochrániť pred poklesom hodnoty úspor a tým, čo sa v systéme orientujú, umožňujú možnosti nezdravých arbitráží. Ideálnym riešením by preto bolo garancie v II. pilieri úplne zrušiť alebo aspoň výrazne prepracovať a zaviesť garancie na individuálnej báze a až v čase odchodu do dôchodku. Podobnú podporu ako zrušenie garancií má medzi odborníkmi aj zavedenie povinného alebo aspoň automatického vstupu do II. piliera. Hlavný odborný argument proti takémuto kroku – nízka výnosnosť II. piliera pre priemerného sporiteľa – v prípade korektnej implementácie súčasnej reformy odpadá.