Často kladené otázky: Znižovanie potravinového odpadu v EÚ

1. Prečo je dôležité znížiť potravinový odpad?

Potravinový odpad má obrovský hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv. V EÚ sa každoročne vyprodukuje takmer 59 miliónov ton potravinového odpadu (131 kg/obyvateľ), čo predstavuje odhadovanú stratu 132 miliárd eur.

Približne 10 % všetkých potravín dodávaných do maloobchodu, reštaurácií, stravovacích služieb (napr. školské a podnikové jedálne, nemocnice atď.) a domácností sa vyhodí. Zároveň si približne 32,6 milióna ľudí nemôže obdeň dovoliť kvalitné jedlo (vrátane mäsa, kurčiat, rýb alebo vegetariánskych ekvivalentov).

Plytvanie potravinami má obrovský vplyv na životné prostredie a predstavuje 252 miliónov ton ekvivalentu CO₂ alebo približne 16 % celkových emisií skleníkových plynov z potravinového systému EÚ. Ak by bol potravinový odpad členským štátom, bol by piatym najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov. Plytvanie potravinami takisto zbytočne zaťažuje obmedzené prírodné zdroje, ako je pôda a voda.

1. Čo je potravinový odpad a kde k nemu dochádza?

Potravinový odpad sú vyhodené potraviny a s nimi spojené nejedlé časti (ako sú kosti alebo ovocné jadrá). Potravinový odpad sa vyskytuje na všetkých stupňoch potravinového dodávateľského reťazca. Najväčší podiel sa však vytvára na úrovni spotreby, ktorá je kľúčovou oblasťou, na ktorú treba zamerať programy predchádzania plytvaniu potravinami.

Po prvom monitorovaní plytvania potravinami v celej EÚ podľa spoločnej metodiky EÚ Eurostat odhadol, že 53 % potravinového odpadu vyprodukovaného v EÚ vzniká v domácnostiach, 7 % vo veľkoobchode a maloobchode a 9 % v reštauráciách a stravovacích službách. Ďalšími sektormi, ktoré prispievajú k potravinovému odpadu v EÚ, sú prvovýroba (11 %) a spracovanie a výroba potravín (20 %).

1. Čo navrhujeme urobiť?

EÚ je odhodlaná dosiahnuť globálny cieľ udržateľného rozvoja č. 12.3, a to znížiť do roku 2030 plytvanie potravinami na obyvateľa na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni o polovicu a znížiť potravinové straty v celom reťazci výroby potravín a dodávateľských reťazcov.

S cieľom urýchliť napredovanie EÚ k tomuto cieľu Komisia navrhuje, aby členské štáty do roku 2030 znížili potravinový odpad o 10 % pri spracovaní a výrobe a o 30 % (na obyvateľa) spoločne pri maloobchode a spotrebe (reštaurácie, stravovacie služby a domácnosti).

Výsledky prvého monitorovania úrovní potravinového odpadu v celej EÚ, ktoré sa uskutočnilo v roku 2020, budú slúžiť ako základ na posúdenie pokroku. O skoršom referenčnom roku sa dá uvažovať v prípade členských štátov, ktoré poskytnú dôkazy o opatreniach prijatých pred rokom 2020 a monitorovanie potvrdí dosiahnutý pokrok.

Do konca roka 2027 sa uskutoční formálne preskúmanie pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, a bude možnosť upraviť smerovanie, ak z dôkazov vyplynie, že EÚ môže ešte viac prispieť ku globálnym ambíciám.

1. Aké sú očakávané prínosy nášho návrhu na zníženie potravinového odpadu?

Obmedzením potravinového odpadu sa znížia zdroje potrebné na výrobu potravín, ktoré konzumujeme. Boj proti plytvaniu potravinami má trojaký úžitok: šetrí potraviny na ľudskú spotrebu; znižuje vplyv výroby a konzumácie potravín na životné prostredie; a pomáha podnikom a spotrebiteľom ušetriť peniaze. Štvorčlenná domácnosť by v prípade zníženia potravinového odpadu v súlade s naším návrhom ušetrila v priemere približne 400 eur ročne.

1. Ako môžu členské štáty dosiahnuť väčší pokrok?

Už v právnych predpisoch EÚ o odpadoch sa vyžaduje, aby členské štáty vykonávali národné programy predchádzania plytvaniu potravinami a, čo je dôležité, znížili potravinový odpad v každej fáze dodávateľského reťazca, monitorovali úrovne potravinového odpadu a podávali o nich správy. Množstvo potravinového odpadu však zatiaľ neklesá dostatočne.

Komisia chce svojím návrhom zabezpečiť dostatočnú a jednotnú reakciu všetkých členských štátov na zníženie plytvania potravinami v celom potravinovom dodávateľskom reťazci a v domácnostiach. Mal by členské štáty podnecovať k prijatiu ambicióznych opatrení a podpore zmeny správania, ako aj k posilneniu spolupráce medzi aktérmi v celom potravinovom hodnotovom reťazci a ďalšími relevantnými aktérmi (napr. akademickou obcou, mimovládnymi organizáciami, finančnými inštitúciami atď.).

Medzinárodné organizácie a koalície vyzývajú vlády, aby v záujme dosiahnutia rýchlych a konkrétnych výsledkov v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami dodržiavali prístup založený na dôkazoch – „cieľ, opatrenie, akt“. Skúsenosti líderských krajín, ako aj podporné opatrenia EÚ zavedené na uľahčenie výmeny poznatkov a najlepších postupov pomôžu stimulovať pokrok vo všetkých členských štátoch. Takéto krajiny, napríklad Holandsko, Francúzsko a Nemecko, zaviedli národné stratégie predchádzania plytvaniu potravinami a zaviedli mechanizmy riadenia, ktoré spájajú všetkých aktérov, usmerňujú a koordinujú úsilie, napríklad prostredníctvom dobrovoľných dohôd, pri dosahovaní jasných a spoločných cieľov v oblasti znižovania plytvania potravinami. Zníženie plytvania potravinami na úrovni spotrebiteľov si vyžaduje neustále spotrebiteľské kampane a zásahy zamerané na zmenu správania, ako aj začlenenie predchádzania vzniku potravinového odpadu do školských učebných plánov. Mnohé členské štáty uľahčujú darovanie potravín, a to aj prostredníctvom legislatívnych opatrení a fiškálnych stimulov, s cieľom pomôcť zabezpečiť prerozdelenie nadbytočných potravín ľuďom v núdzi.

Odporúčania panelovej diskusie občanov, ktorú organizuje Komisia s cieľom riešiť predchádzanie plytvaniu potravinami a zviditeľniť perspektívu občanov, môžu slúžiť aj ako návod na pomoc členským štátom pri dosahovaní cieľov.

1. Čo robí EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní potravinového odpadu?

Od roku 2015 vypracovala EÚ osobitný akčný plán na zníženie plytvania potravinami v celej EÚ.

V prvom akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo prijatom v roku 2015 bola Komisia vyzvaná, aby vytvorila platformu viacerých zainteresovaných strán zameranú na predchádzanie vzniku odpadu z potravín. Platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami založená v roku 2016 podporovala Komisiu v jej práci pri prijímaní usmernení EÚ na uľahčenie darovania potravína používanie potravín, ktoré už nie sú určené naľudskú spotrebu, ako krmiva, ako aj vypracovanie metodiky na meranie potravinového odpadu. Takisto podporuje všetkých aktérov pri prijímaní opatrení na uľahčenie pochopenia a používania označovania dátumov.

Výmenunajlepších postupov, zdrojov a poznatkov v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu s cieľom urýchliť pokrok v členských štátoch umožňuje Platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami a digitálne centrum EÚ pre predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami, ktoré obsahuje časť venovanú iniciatívam členských štátov na zníženie potravinových strát a potravinového odpadu.

Keďže viac ako polovica potravinového odpadu vzniká pri spotrebe, Komisia sa takisto snaží podporiť všetkých aktérov pri prijímaní opatrení na podporu zmeny správania spotrebiteľov. Súbor najlepších postupov, ktorý vypracovalo Európske fórum pre spotrebiteľské plytvanie potravinami, spája nástroje, riešenia a odporúčania na účinné riešenie plytvania potravinami na strane spotrebiteľov.

Výskum a inovácie EÚ takisto poskytujú príležitosti na preskúmanie a riešenie potravinových strát a plytvania potravinami, pričom v súčasnosti prebiehajú výskumné projekty v rámci programov Horizont 2020 a Horizont Európa. Medzi ďalšie nástroje financovania opatrení na predchádzanie plytvaniu potravinami patrí environmentálny program LIFE a program Interreg Europe, ktorý predchádzanie vzniku potravinového odpadu začleňuje do regionálnej spolupráce.

Komisia v spolupráci s Európskou výkonnou agentúrou pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA) udeľuje granty aj v rámci Programu pre jednotný trh, ktoré majú pomôcť členským štátom a zainteresovaným stranám zlepšiť iniciatívy v oblasti merania potravinového odpadu a jeho prevencie.

Aby mohla Komisia účinnejšie riadiť prevenčné opatrenia v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami, pracuje na posilnení dôkazovej základne a tieto zásahy priebežne posudzuje pomocou hodnotiaceho rámca, ktorý vypracovalo Spoločné výskumné centrum, a jeho ďalšieho rozvoja.

1. Čo môžem urobiť ako súkromná osoba na predchádzanie plytvaniu potravinami?

Občania jasne vyjadrili svoje obavy a podporili potrebu zintenzívniť opatrenia na zníženie potravinového odpadu v EÚ – názory, ktoré sú zohľadnené v odporúčaniach panelovej diskusie občanov, ktorú Komisia organizovala od 16. decembra 2022 do 12. februára 2023.

K zníženiu plytvania potravinami môže prispieť každý. Bez vynaloženia veľkého úsilia možno znížiť potravinový odpad, čo vedie aj k úsporám peňazí a k ochrane životného prostredia. Užitočné môže byť napríklad plánovanie jedál alebo využívanie zvyškov ďalší deň na obed, alebo pri nákupe potravín na okamžitú konzumáciu, vyberať produkty, ktoré sa blížia k dátumu exspirácie. Komisia pripravila pre ľudí, ktorí chcú obmedziť plytvanie potravinami vo svojom každodennom živote, niekoľko rýchlych tipov.

Ďalšie informácie

Návrh o potravinovom odpade

Stránka venovaná potravinovému odpadu

Tlačová správa o balíku

Informačný prehľad

Leták Ako znížiť odpad z potravín vo vašom každodennom živote

Európske centrum pre predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami – Zoznámte sa s iniciatívami členských štátov (europa.eu)