Znehodnotenie juanu je ďalším rizikom pre svet v deflácii

Čína nie je sama, kto čelí ťažkej situácii. Deflácia sa rozširuje a pokračujú aj menové vojny, ktoré sa stali "novým normálom"

Čína je v pasci. Komunistické autority zistili, tak ako japonské začiatkom 90-tych rokov a americké v medzivojnovom období, že nemôžu spľasnúť dlhovú bublinu bez následkov.
Minulý rok PBOC rozhodla, že obmedzí likviditu pre "šedé bankovníctvo", čím chcela bojovať proti neregulovanému rastu rizikových úverov a zabrániť vytváraniu "exotických" finančných nástrojov. To malo za následok 250-miliardový bankrot, čo aj dotlačilo čínsku ekonomiku bližšie k dlhovo-deflačnej kríze.

Stredajšie prekvapenie v podobe zníženia povinných minimálnych rezerv (Reserve Requirement Ratio, PMR) (hlavný nástroj menovej politiky) prišiel v pravý čas. Deflácia cien priemyselnej výroby dosiahla -3,3%. Oficiálny odhad prieskumu výroby (PMI) je pod úrovňou 49,8 čo znamená kontrakciu.

Haibin Zhu, z banky JP Morgan, povedal, 50-bodové zníženie PMR z 20% na 19,5% pridá do systému sotva 100 miliárd USD.

Toto, samo o sebe nič nezmení. Priemerné jednoročné náklady na pôžičky pre čínske spoločnosti stúpli z 0% až na 5% za posledné tri roky ako výsledok poklesu inflácie. UBS konštatovala, že dlhové zaťaženie týchto spoločnosti sa zdvojnásobilo zo 7,5% na 15% HDP. Súčasné zníženie poukazuje, že bol dosiahnutý bod zvratu.
Bude to bezpochyby dlhá séria znižovania povinných minimálnych rezerv a pravdepodobne aj sadzieb, predtým ako Čína "strávi" zostatok z 26 biliónového  (v USD) dlhového boomu. Celkový dlh sa zvýšil zo 100% na 250% HDP za osem rokov! Pre porovnanie, počas japonského dlhového cyklu v období predchádzajúcom ich Stratenej dekáde bol rast dlhu len 50% HDP.

Samozrejme na koniec PBOC môže znížiť "všetky sadzby" na nulu a uvolniť 4 biliónovú rezervu pohotovostného kapitálu, ale to by už bola posledná možnosť ako zabrániť recesii.
Dôvodom prečo sa PBOC rozhodla pristúpiť k poklesu PMR, bol pravdepodobne trh práce. Zamestnanosť ako komponent priemyselného prieskumu PMI klesá už pätnásť mesiacov. Premiér Li Keqiang cieli tvorbu pracovných miest, nie iba na ekonomický rast. Čínsky trh práce vyzerá byť po prvý krát v tejto dekáde slabý a stagnujúci. Lenže na prvý pohľad hovoria štatistiky niečo iné.
Nezamestnanosť je síce na predpokladanej úrovni 4,1%, čo je ale iba želané číslo. Spoločná štúdia Medzinárodného menového fondu a Medzinárodnej federácie práce tvrdí, že v skutočnosti je to 6,3%. Nezamestnanosť je tak dostatočne vysoká na to, aby spôsobovala bezsenné noci režimu jednej strany, ktorý závisí od neustále rastúcej prosperity.

Môžeme to volať rôznymi menami, jedným z nich je aj napríklad tvrdé pristátie

Faktom je, že Čína má problém "okrem poklesu PMI a deflácie výrobných cien" aj s recesiou realitného sektora. Ceny domov poklesli o 4,3% v decembri. Nová výstavba klesla o 30% na trojmesačnej báze a to je doslova ranou pre celú ekonomiku.

Štúdia Jun Nie a Guangye Cao pre Americkú centrálnu banku (Fed) tvrdí, že od roku 1998 investície do nehnuteľností v Číne rástli zo 4% na 15% HDP, to predstavuje rovnakú úroveň ako v Španielsku na vrchole "burbuja" (realitnej bubliny). Nadbytok zásob (nových domov) stúpol na 18 mesiacov v porovnaní s 5,8 mesiaca v USA. To samozrejme poukazuje na dlhodobo neudržateľnú situáciu.

Pokles cien realít sa už premietol do daňových príjmov, keďže predaj pôdy predstavoval 25% rozpočtov lokálnych vlád. Zhiwei Zhang, z Deutche Bank, hovorí, že výnosy z pôdy sa prepadli o 21% vo štvrtom kvartáli minulého roku. "Pokles daňových príjmov je najväčším rizikom v Číne a bude viesť k prudkému spomaľovaniu," dodal na koniec.
MMF uviedlo, že čínsky deficit je takmer 10% HDP za predpokladu vynechania výnosov z predaja pôdy a zahrnutia všetkých výdavkov, čo je o mnoho viacej ako sa všeobecne myslelo. MMF varovalo pred dvomi rokmi, že Peking už nemá priestor pre manévrovanie a nakoniec môže čeliť "ťažkej úverovej kríze".

Čina chce bojovať s krízou opakovaním starých chýb?

Názory sa už menia naprieč celým čínskym politickým spektrom, na to čo by mala Čína robiť s prichádzajúcou krízou.
Shangai Securities News uvádza, že 14 čínskych provincií pripravuje 2,4 biliónový balík pre podporu infraštruktúry. Tento balík má tak zabrániť poklesu lokálnych ekonomík, čo je rozpore so vládnou politikou stimulov. Prezident Xi Jinping jasne odmietol podobné balíky ešte pred nedávnom, ako sa ale zdá Peking nakoniec možno ustúpi.

Kam pôjdu peniaze z toho balíka nie je úplne isté, ale Peking si môže vybrať už len so zlých možností, tie dobré sa už minuli. Čínska rada pre rozvoj a výskum, už dlho upozorňuje na to, že krajina musí započítať straty spôsobené prasknutým dlhovej bubliny a neefektívnych investícii čo najskôr a vyhnúť sa tak ešte väčším problémom. Ich "volanie" po riešení problémov ostáva ignorované...

Svet v menovej vojne

Čína ale bojuje na viacerých frontoch a nie len s nevyrovnanou domácou ekonomikou. Menové vojny pokračujú aj v tomto roku a už pätnásť centrálnych bánk znížilo sadzby v tomto roku. Deflácia už je v eurozóne a môže postihnúť celý rozvinutý svet. Môže to nakoniec spôsobiť ďalšiu vlnu znižovania sadzieb na globálnej úrovni.

Príkladom je aj Dánska národná banka, ktorá znížila sadzby už tri krát za dva týždne na -0,5% v snahe ochrániť  euro-peg (dnes už štvrtýkrát v tomto roku). Je to tak pravdepodobne ďalšia obeť ECB a jej 1,1 euro biliónového kvantitatívneho uvoľňovania. Švajčiarska centrálna banka sa "vzdala" už v polovici januára.

Ázia je už v podobnej situácii, ako na počiatku krízy v roku 1998. Japonský jen padol o polovicu proti čínskemu juanu odkedy premiér Abe a s pomocou guvernéra Kurodu začali éru Abenomics. Japonskí exportéri slabý jen využili na to, aby zvýšili svoje marže. Teraz znižujú ceny čím chcú získať väčší podiel na trhu, na druhú stranu tým "exportujú defláciu".

Denné pásmo pre juan voči USD určuje PBOC. Dolár ale zaznamenal v posledných mesiacoch raketový rast. Jeho vážený výmenný kurz poskočil o 10% od júla 2014. Toto predstavuje problém, kvôli zanedbateľnej ziskovej marži čínskych spoločností, ktoré zároveň čelia aj sprísňovaniu finančných podmienok. To samozrejme vedie do postupného úpadku.

David Woo, z Bank of America, hovorí, že Peking môže byť prinútený pripojiť sa do menových vojen, aby ochránil samého seba, hoci tento variant "Väzňovej dilemy" nechá všetkých na tom horšie. "Náš názor je, že významná devalvácia juanu predstavuje veľké riziko pre svetovú ekonomiku".

Ak sa toto stane, pošle to deflačný impulz do celého sveta. Čína utratila 5 biliónov dolárov na fixné investície v minulom roku, viac ako Európa a Amerika dohromady, rast nadprodukcie je vo všetkých sektoroch, od prepravy po výrobu ocele, od chemického priemyslu až po výrobu solárnych panelov.
Devalvácia juanu postihne každého a navyše to môže prísť v momente, keď Európa už je v deflácii a Británia a Spojené štáty sa k nej pomaly približujú.

S takýmto globálnym šokom by mohli centrálne banky a vlády len ťažko bojovať. Úrokové sadzby sú už na nule naprieč vyspelými krajinami. Výnosy na päť ročných dlhopisoch sú v mínuse v šiestich európskych krajinách. Výnosy na desať ročných nemeckých dlhopisoch padli na 0,31%  čo je absolútne bezprecedentné.

Čínsky sen sa blíži ku koncu

Čína čelí bezvýchodiskovej situácii. Li Keqiang si dal za životný cieľ transformovať čínsku ekonomiku z výrobnej (s nízkou pridanou hodnotou) na modernú (vzdelanostnú ekonomiku s vysokou pridanou hodnotou). Jasne deklaroval, že súčasný ekonomický model  je zastaralý. Nízko visiace ovocie dosiahnuteľného rastu už bolo pozbierané.

Dva roky sa snažil krotiť štátne priemyselné monštrá a snažil sa odnaučiť ekonomiku od úverov. Napriek cnostnému zámeru, jeho vízia narazila do reality dnešného globálneho hospodárstva. Je neskoro... Čína nevyužila šancu, ktorú dostala pred piatimi rokmi.

Autor: Ambrose Evans-Pritchard

Autor: Juraj Čalfa, TRIM Broker | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker