Rusko opakuje gruzínsky scenár
Tak sa zdá, že ruský prezident Vladimír Putin neberie varovania USA veľmi vážne. Americký prezident Obama povedal, že ak ruská agresia na Ukrajine bude pokračovať. Avšak konkrétny krok bol len ten, že USA sa prestalo pripravovať na summit G8 v Soči, ktorý mal byť v júni. Putin z toho zjavne hrôzu nechytil. Naopak, v priebehu hodín sa uchádzal o dôveru vo veci použitia vojenskej sily na Ukrajine v ruskom senáte a dostal ju. Samozrejme, vpád vojsk na Ukrajinu treba správne nazvať. Napríklad stabilizáciou situácie. Aby zase zákonodarci nemali zlé svedomie.
Podobne zapôsobil 90 min telefonát Obamu Putinovi, kde ho vyzval, aby stiahol svoje vojská a začal situáciu riešiť civilizovane. Teda rokovaním pod medzinárodným dozorom, kde by mali rusky hovoriaci občania Ukrajiny zabezpečené svoje práva a nová ukrajinská vláda začala vnímať špeciálny status Krymu. To všetko je veľmi logické a rozumné, ale opäť Putina to veľmi neoslovilo.
Ak sa dostaneme od stolov a rečí späť do reality, tak zbadáme toto. Putin drží Ukrajinu v rámci svojej sféry vplyvu a v mene ruského záujmu je ochotný riskovať dosť, aby to tak aj ostalo. A naviac Obamu neberie veľmi vážne. Už v Sýrii videl, že Obama nebojoval proti Rusku, ale motal sa vo vlastných sľuboch a vyjadreniach a neveril si ani natoľko, aby požiadal Kongres o autorizáciu vojenskej intervencie. Slová o pripravenosti sa začali tak opakovať, že to začalo pripomínať prejav guvernéra ECB a nie vrchného veliteľa armády. Nakoniec ostal len pripravený a pozoroval Rusko, ako prevzalo iniciatívu v riešení sýrskej krízy. Nakoniec Obama požiadal Kongres o to, aby ani nehlasoval o Sýrii. Vrcholom bolo zrušenie Obamom stanovenej červenej čiary, ktorú Assad nemal porušiť použitie chemických zbraní. Obama ju zrušil sám. Putin vidí, že USA znižuje výdavky na obranu a Obamovi je prednejšia verejná mienka doma, ktorá nechce aby sa USA hralo na policajta vonku.
Putin vie, že Obama bude veľa rozprávať a urobí len veľmi málo. Putin sa tak nemusí veľmi báť a naďalej realizuje svoj scenár. A zatiaľ je to ako cez kopirák scenár z roku 2008, keď Rusko anektovalo Abcházko a Južné Osetsko. Manipuluje, provokuje, vytvorí zdanie krízy ktorý treba riešiť a potom pošle svojich mierotvorcov. Ruských samozrejme. Tí donesú stabilitu a istoty. Rozdiel oproti roku 2008 však je, že Ukrajina má 46 mil. obyvateľov, ktorý nemá zanedbateľnú vojenskú silu (hoci ruskej sa nerovná). Je na hrane bankrotu a väčšina ľudí nechce ruskú bábkovú vládu (ako bol prezident Janukovič). Ukrajinci majú už ruskej stability a istôt dosť. Putin preto nebude chcieť tlačiť situáciu do otvorenej vojny. Podobne vzhľadom na slabnúcu ruskú ekonomiku si dvakrát rozmyslí, či bude Ukrajinu dlhodobo okupovať. Kým Abcházko a Južné Osetsko Rusko nikdy neuznalo, pred 20-imi rokmi bolo signatárom dohody o integrite ukrajinských hraníc.
Putin vie, že mu ekonomika slabne a cena za pokus o okupáciu susednej krajiny môže byť privysoká. Ruský akciový trh včera nepadol o 11% náhodou. Ekonomický rast spomaľuje, ruský rubeľ je na historických minimách, inflácia je vyššia ako pred rokom, musela sa zvyšovať úroková miera. To ďalej oslabí ekonomiku plus vyhliadky na ekonomické sankcie skutočne vystrašili investorov. Klesajú aj ruské dlhopisy. Aj keď má Rusko možnosť odpovedať (napríklad hodnota investície BP v Rosnefte sa včera prepadla za deň o $1 mld.), vie že môže stratiť viac. A potrebuje prílev USD za ropu, pretože veľké prebytky bežného účtu sa zdajú skôr minulosťou ako realitou.
Na druhej strane Západ už nemôže len tak sedieť a premýšľať. Hoci je ľahké ho kritizovať za pridlhé vyčkávanie, skutočnosť nie je taká, že by Západ nevedel čo sa deje. On len nevie čo chce. Teda aj vie, ale nemôže mať všetko. Aj suverenitu Ukrajiny, aj rozšírenie EÚ, aj ruskú ropu a plyn a ešte aj svätý pokoj a stabilitu. Rusko pritom nemá problém s tým čo chce. Putin myslí na jediné, južná a ideálne aj východná Ukrajina súčasťou Ruska, alebo pod jeho kontrolou.
A opäť sme pri to, čo teda ideme robiť. The Economist píše: Nemôžeme narýchlo prijať Ukrajinu do NATO. Môžeme tlačiť diplomaticky a izolovať Rusko na medzinárodnej scéne. 7 ostatných členov G8 by mohlo zrušiť summit G8 v Soči. USA by mohlo rozšíriť zákon Magnitsky Law, ktorý dovoľuje ľuďom ktorí prispeli k porušovaniu ľudských práv (hlavne bohatým a vplyvným) zmraziť aktíva, zamedziť vstup vyspelých krajín (neudeliť víza). Po tretie zmrazenie ruských bánk na medzinárodných finančných trhoch (čo by poriadne vytočilo ruskú oligarchiu). Po štvrté, rezolúcia OSN odsudzujúca ruskú agresiu voči suverénnej krajine, ktorá by mohla prilákať aj Čínu. Tá vždy bola medzi prvými, čo odsudzovala napadnutie suverénnych štátov, tak sa môže pripojiť aj teraz. Alebo to môže aj vetovať, keďže s Rusmi si rozumie.
Ďalšou vecou ktorú by Západ mohol urobiť a o ktorej sa až tak veľmi nehovorí je ukázať Ukrajincom, že za nimi stojí (za novou vládou) a že on a nie Rusko, je cestou k prosperite. A tiež vysvetliť novej vláde ako má konať bez toho, aby porušovala medzinárodné právo. Vyhnanie Janukoviča bolo z pohľadu Ukrajincov možno oprávnené čo sa týka správnosti, ale Rusko oprávnene argumentuje, že sa to podobalo skôr na puč. Janukovič síce ušiel, ale teraz z bezpečia kričí, že je stále veliteľom armády a že to, že bol vyhnaný, porušilo ústavu.
Putin vie, že to čo robí, ho môže vyjsť draho. Ráta však s tým, že patetickej EÚ ide skôr o dodávky ropy a plynu ako o skutočné riešenie situácie a státie za myšlienkou zjednotenej a slobodnej Európy. Obama a aj EÚ majú možnosť dokázať, že sa mýli.
Na mapke nižšie sú územia, ktoré Rusko anektovalo v roku 2008 v Gruzínsku a územia na Ukrajine, o ktoré má Rusko záujem. Nepotrebuje komentár.
Reakcia trhov zatiaľ bola v prospech rastu komodít (zlato ako bezpečný prístav, ropa z dôvodu geopolitického napätia, plodiny z dôvodu obáv o ukrajinské exporty) a poklesu akcií, dnes sa situácia značne upokojila. Zatiaľ sa počíta s poklesom napätia, uvidíme, či to skutočne bude tak. Nie len Ukrajina, ale aj Rusko začína byť pod ekonomickým tlakom (pokles dlhopisov dnes prinútil vládu, aby pozastavila plánované aukcie dlhopisov).
Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker
Poslední zprávy z rubriky Měny-forex:
Přečtěte si také:
Benzín a nafta 24.04.2024
Natural 95 40.4 Kč | Nafta 39.22 Kč |
Prezentace
25.04.2024 Pobřeží Egejského moře - ideální tip na všechny...
24.04.2024 Výsledková sezóna: Jak se daří výrobcům čipů a...
23.04.2024 Podle čeho vybírat plechový zahradní domek?
Okénko investora
Štěpán Křeček, BHS
Petr Lajsek, Purple Trading
Ali Daylami, BITmarkets
Michal Brothánek, AVANT IS
Olívia Lacenová, Wonderinterest Trading Ltd.
Evropský průmysl zelené energie má problém: Společnosti se stěhují do USA
Miroslav Novák, AKCENTA
Spotřebitelská inflace v eurozóně odeznívá, pro služby to však úplně neplatí
Jiří Cimpel, Cimpel & Partneři
Jakub Petruška, Zlaťáky.cz
Okénko finanční rady
Petr Holub, MojeNebankovka
Zuzana Dubová, RekvalifikacniKurzy.cz
Financování vašeho vzdělávání: Přehled možností financování rekvalifikačních kurzů
Iva Grácová, Bezvafinance
Petr Holub, Zoxo Financial s.r.o.
Marek Pokorný, Portu
Tomáš Vrňák, Ušetřeno.cz
Tomáš Kadeřábek, Swiss Life Select
Lukáš Kaňok, Kalkulátor.cz