Guvernér Banco de México Agustín Carstens v rozhovore pre nemecký denník Financial Times Deutschland zdôraznil, že nákup zlata nesúvisí s pochybnosťami o USD ako rezervnej mene. Analytici však pravdivosť tohto jeho tvrdenia popierajú.
Mexická banka kúpila v 1. štvrťroku tohto roku viac ako 100 ton zlata, čo zodpovedá 3,2 milióna uncí (unca = 31,1 g), a zaplatila za ne viac ako 4 miliardy USD (2,76 miliardy eur). Do konca januára mala banka vo svojich rezervách len 6,8 tony zlata, hoci krajina má druhú najsilnejšiu ekonomiku v Latinskej Amerike.
Nákup zlata centrálnymi bankami sa na trhu starostlivo sledujú, lebo obchody s ním sú najdôležitejším ukazovateľom budúceho vývoja jeho ceny. Od roku 2009 centrálne banky znovu nakupujú viac zlata, než ho predávajú. V predchádzajúcich dvoch desaťročiach bola ich pozícia na trhu so žltým kovom opačná.
Investori, ktorých zaujíma zlato ako uchovávateľ hodnôt, predpokladajú, že silný dopyt po kove, ktorý prichádza z centrálnych bánk silno rastúcich rozvojových krajín, bude zvyšovať jeho cenu aj v budúcnosti. Kalkulujú s tým, že čoraz viac centrálnych bánk bude hľadať alternatívy voči doláru...