Úverová kríza a jej možný rozsah O dopade hypotekárnej krízy na banky sme už písali množstvo príspevkov. Úverová kríza je rovnako naďalej aktuálna a jej sila rastie. Sadzby na medzibankovom trhu síce klesajú, ale to neznamená, že banky sú ochotné vôbec požičiavať. Majú na svojich knihách množstvo aktív, ktorých hodnotu je buď ťažkou určiť, resp. pri snahe o jej ohodnotenie banka vykáže stratu. Nie všetky aktíva ktoré banky vlastnia, sú naviazanú na US hypotekárny trh, konkrétne na rizikovejšiu oblasť tzv. sub-prime hypoték. Finančné inštitúcie majú na svojich knihách aktíva so skratkami CDO, CDS,C LO, ARS, ABCP, TDS... teda všemožné nástroje, ale s dvoma cieľmi. Buď zabezpečiť sa proti riziku, alebo dosiahnuť zisk. Objem týchto aktív je obrovský. ARS (Auction-rate securities – aktíva, ktorých výnos sa nadstavuje v určitý čas na aukciách) aktuálne nikto nechce. Kým 7. februára počet neúspešných aukcií na tomto trhu dosiahol 7%, 14. februára sa zvýšil až nad 80% a podľa aktuálnych informácií tieto aktíva už nikto nechce. Trh týchto aktív jednoducho vyschol a spoločnosti budú mať problémy s refinancovaním viac ako 330 mld. USD dlhu v týchto aktívach. Rovnako aj dlh municipálnych dlhopisov v objeme až 2,6 bilióna USD je v problémoch. Zníženie ratingu poisťovateľom rizík v nadväznosti na ich straty z trhov iných aktív by vyvolalo ďalší nárast strát u finančných inštitúcií. Spoločnosť s ratingom horším ako AAA by pravdepodobne ťažko ručila za aktíva s najvyšším ratingom. Zníženie ratingu aktív by vyvolalo výpredaj týchto cenných papierov, pretože tieto aktíva nemôžu držať konzervatívne inštitúcie ako napr. penzijné fondy. Súkromné spoločnosti sú v rovnakých problémoch vzhľadom na úverovú krízu. Ratingová spoločnosť Moodys včera informovala o rekordnom počte, až 41 spoločností s vysokým rizikom, ktorým hrozí porušenie úverových podmienok do 12 mesiacov pretože ich zisky klesajú kvôli spomaľujúcej ekonomike. Percento špekulatívnych dlhopisov, ktorých výnos stúpol o 1000 bp nad bezrizikovú sadzbu vzrástol na 20,9%, čo je v súlade s pomerom pred začiatkom poslednej recesie v US. Pravdepodobnosť defaultu v najbližšej dobe stúpne až 20 násobne, tvrdia analytici. Ďalším adeptom na straty finančných inštitúcií sú CDO (collateralized debt obligations), teda dlhopisy založené dlhom. Percento defaultu medzi subjektmi rastie a obchodníci nie sú ochotní investovať do týchto aktív. Zároveň aj náklady na zabezpečenie sa proti defaultu rastú na rekordné maximá skoro každým dňom všade na svete. Podobný osud hrozí aj 200 mld. aktív v takzvaných CLO (collateralised loan obligations), ktorých boom bol podporený vlnou fúzií a akvizícií na finančných trhoch. Nemožnosť predať tieto aktíva vyústila do neschopnosti bánk oceniť tieto aktíva. Hlavnou obavu pre svetový systém predstavujú MBS (mortgage backed securities). Mnoho biliónový trh týchto aktív je v stávke kvôli nesplácaniu hypoték americkými domácnosťami. Nezáujem o tieto cenné papiere výborne zobrazuje článok zo servera Bloomberg. Pred rokom, 20 mil. kapitálu dovolilo spoločnostiam získať na finančných trhoch až 640 mil. USD kapiálu na financovanie úverov. Aktuálne spoločnosť z rovnakej sumy dosiahne len 80 mil. USD. Táto skutočnosť nám dáva jasný obraz o nezáujme investorov kupovať tieto cenné papiere. V riziku je aj 1,3 bilióna v súkromných cenných papieroch (ABCP), ktoré používajú spoločnosti na financovanie svojich krátkodobých potrieb. Likvidita na tomto trhu vyschla, kedy spoločnosti nemajú záujem ani o tento typ cenných papierov. Na začiatku týždňa sa objavili nové riziká na finančných trhoch. Aktuálne sa hovorí o 784 mld. USD v aktívach tzv. variable interest entities, ktoré môžeme prirovnať k SIV fondom. Rovnako financujú dlhodobé aktivity emisiami krátkodobých cenných papierov. Ak tie nikto nebude chcieť kúpiť, budú musieť banky, ako ich zriaďovatelia, tieto VIE prebrať do svojich bilancií. Analytikmi očakávané straty sa odhadujú na 88 mld. USD. Rozsah úverovej krízy je obrovský. Čo je však horšie, celý finančný svet je napákovaný aj cez CDS (credit default swapy), ktorých objem dosahuje viac ako 45 biliónov USD. Ak len jedno percento z nich bude stratových, bude to znamenať straty v objeme 450 mld. USD, teda takmer 4x toľko ako doteraz oznámené straty z prehodnocovania aktív naviazaných na US hypotekárny trh. Finančné inštitúcie teda majú čo robiť, aby sa vyhli výrazným dopadom úverovej krízy. Ak nás zasiahne celým svojím rozsahom, finančný systém bude vážne poškodený.
