[17.3.2006, TREND / Martina Kláseková]
Rýchly a zdravý rast si za vlaňajšok do štatistík zapísala slovenská ekonomika. V krajine sa vytvoril hrubý domáci produkt, ktorý bol po cenovom očistení o šesť percent vyšší ako v roku 2004.
Mohli za to predovšetkým investície, pomohla aj spotreba domácností a zahraničný dopyt. Bol to najrýchlejší rast výkonnosti hospodárstva za ostatných desať rokov.
Slovensko po vlaňajšku naďalej patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európskej únie – v klube je ešte pobaltská trojica a najnovšie aj Česká republika.
I keď niektorí analytici slovenských bánk počas roka v súvislosti s dynamikou skloňovali slovo prehrievanie, podľa TREND Analyses ani podľa Štatistického úradu SR nejde zatiaľ o reálnu hrozbu.
Neukazuje sa ani potreba ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb. Takýto krok možno od centrálnej banky očakávať skôr v záujme dodržať prísne inflačné kritérium pred prijatím eura.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- Česko verzus Slovensko, ale inak
Investície a zásoby.
Vlaňajšok bol rok investícií. Veľké projekty - najmä v automobilovom priemysle - nechávali v štatistikách mnohé stopy. Dovozy investičných celkov na jednej strane zhoršovali obchodnú bilanciu Slovenska, no na celkový produkt hospodárstva pôsobili povzbudzujúco. Investície, ktoré predvlani iba ožívali, boli vlani hlavný motor jeho rastu.
Celkovo bez započítania cenových vplyvov sa medziročne zvýšili o 12,4 percenta. No stroje, ktoré sa na ich tvorbe podieľali takmer tromi pätinami, nerástli najrýchlejšie. Nadpriemerne – o 18,5 percenta rástli investície do stavieb.
Pozornosť v poslednom kvartáli, ktorý si pripísal mimoriadne vysoký 7,6-percentný rast HDP, upútal nezvyčajný vývoj zásob. Tie na konci roka tradične klesajú, predvianočné nákupy sklady vyprázdňujú. No vlani zásoby na konci roka stúpli. Štatistický úrad zatiaľ tento fenomén presnejšie nevysvetlil, jasnejší bude neskôr.
Analytici Slovenskej sporiteľne uvažovali o tom, že pre očakávané januárové zvýšenie spotrebnej dane z tabaku sa v závere roka obchodníci predzásobili cigaretami. S tým by súhlasil aj nárast výberu spotrebných daní a v štruktúre pridanej hodnoty takmer trojpätinový nárast položky „ostatné“.
Tá okrem iného zahŕňa aj spotrebné dane. Lenže štatistici túto úvahu spochybnili. V zásobách sa mohli odraziť aj nákupy, ktoré budú neskôr klasifikované ako investície. V závere roka to mohli spôsobiť aj nové automobilky, ktoré dobudovávali výrobné kapacity.
Ekonomický rast Slovenska
(%, stále ceny)
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR
Rozložený efekt.
Nové závody a na ne nadviazané odvetvia nezasiahli do celkovej výkonnosti ekonomiky len v oblasti investícií. Keďže stále fungujú v prípravnom a testovacom režime, ich vplyv na hospodárstvo sa rozkladá.
Štatistický úrad upriamil pozornosť na zaujímavý efekt: nové firmy ešte neprodukujú a nevyvážajú, no zamestnávajú a vyplácajú mzdy. Celkový disponibilný príjem na Slovensku je tak vyšší a ľudia môžu viac míňať. Vlaňajšie 5,8-percentné tempo rastu spotreby domácností tak predbehlo rast produktivity práce (3,7 %).
Tento jav by sa bez kontextu mohol vnímať negatívne. No len čo výroba riadne nabehne, rast pridanej hodnoty na zamestnanca sa zrýchli. Podľa štatistikov by sa preto rozptyl medzi spotrebou a produktivitou práce nemal považovať za znak prehrievania ekonomiky.
Reálny rast spotreby domácností kulminoval v treťom kvartáli, keď dosiahol 6,2 percenta. V poslednom štvrťroku sa zredukoval na 5,9 percenta. Ako pripomína analytička VÚB banky Mária Valachyová, je to z hľadiska budúceho vývoja dopytových tlakov dôležité.
No Pavol Suďa z TREND Analyses sa nebráni ani vyššej inflácii. „Je to sprievodný jav vyrovnávania sa cenových úrovní v starej a novej Európe,“ hovorí. I keď by podľa neho vyššia inflácia v dôsledku prílevu zahraničného kapitálu nemusela byť nezdravá, pre prijímanie eura a s tým súvisiace plnenie maastrichtských kritérií ju bude centrálna banka tlmiť.
Rast zložiek HDP Slovenska
(2005, %, stále ceny)
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR
Viac práce.
Rast spotreby, ktorý minulý rok popri investíciách ťahal rozvoj ekonomiky, ovplyvnilo viacero faktorov. V prvom rade - zamestnanosť na Slovensku vzrástla o 1,4 percenta, keď v krajine pracovalo takmer 2,1 milióna ľudí. Ako viac ľudí zarábalo, viac išlo na spotrebu.
V rámci toho pôsobil aj spomínaný efekt nábehu nových závodov. Spotrebu ovplyvnil aj miernejší rast cien, vďaka ktorému reálna kúpyschopnosť zamestnancov stúpla o 6,3 percenta. Navyše, ľudia mali pre nízke úroky menší sklon sporiť, radšej míňali.
Najviac zamestnancov pribudlo v minulom roku v obchode a v realitách. No aj vo verejnej správe, ktorá mimochodom zaznamenala jeden z najvyšších rastov priemernej mesačnej mzdy (reálne o 6,5 percenta). „Ak centrálnej banke prekáža mzdový vývoj, mala by sa zamerať na verejnú správu, nie na súkromný sektor,“ poznamenáva P. Suďa.
Ekonomický rast V4
(2005, %, stále ceny)
PRAMEŇ: Eurostat
Zahraničný dopyt.
Hoci sa vlani ťažisko rastu ekonomiky presunulo na domáci dopyt, aj zahraničný zostal nosným pilierom. A to stále bez produkcie automobiliek v Trnave a Žiline, ktorá sa začne na ekonomických číslach prejavovať až od tohto roka.
Aj keď v bežných cenách bol dovoz výrobkov a služieb vyšší ako ich vývoz, po očistení od vplyvu vývoja cien to bolo naopak. Môže za to nielen kurzový vývoj, ale napríklad aj ceny ropy. Teda tzv. deflátory, ktorými štatistický úrad prepočítava nominálne údaje do stálych cien.
