ec.europa.eu (Evropská komise)
Evropská unie  |  09.10.2023 12:10:00

Otázky a odpovede – väčšie ambície pri nariadení EÚ o spoločnom úsilí a podpora prírodných záchytov uhlíka

Väčšie ambície pri nariadení EÚ o spoločnom úsilí

Aké sú nové cieľové hodnoty podľa nariadenia o spoločnom úsilí a na ktoré sektory sa vzťahujú?

V nariadení o spoločnom úsilí (ESR)sa stanovujú cieľové hodnoty znižovania emisií pre EÚ a jednotlivé členské štáty v širokej škále sektorov. Vzťahuje sa na domácu dopravu (okrem leteckej dopravy), budovy, poľnohospodárstvo, malé priemyselné podniky a odpad. Spolu emisie, ktoré spadajú do rozsahu spoločného úsilia, predstavujú 60 % celkových domácich emisií skleníkových plynov v EÚ.

V revidovanom nariadení sa EÚ ukladá povinnosť znížiť v daných sektoroch emisie do roku 2030 o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Ide o výrazné sprísnenie cieľovej hodnoty v porovnaní s predchádzajúcou (29 %).

Väčšina členských štátov (jedinou výnimkou je Malta) už sprísnila vnútroštátne cieľové hodnoty podľa revidovaného nariadenia. Cieľové hodnoty sa teraz pohybujú na škále -10 % emisií (Bulharsko) a -50 % emisií (Dánsko, Nemecko, Luxembursko, Fínsko a Švédsko). V tabuľke sa uvádzajú vnútroštátne cieľové hodnoty stanovené v roku 2018, keď sa prvýkrát prijalo nariadenie o spoločnom úsilí (stĺpec 1) a prísnejšie nové cieľové hodnoty určené po preskúmaní nariadenia v roku 2023 (stĺpec 2)

ZNÍŽENIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 1
  Zníženie emisií skleníkových plynov členských štátov v roku 2030 vo vzťahu k ich úrovniam z roku 2005 určeným v súlade s článkom 4 ods. 3
  Stĺpec 1 Stĺpec 2
Belgicko -35 % -47 %
Bulharsko -0 % -10 %
Česko -14 % -26 %
Dánsko -39 % -50 %
Nemecko -38 % -50 %
Estónsko -13 % -24 %
Írsko -30 % -42 %
Grécko -16 % –22,7 %
Španielsko -26 % -37,7 %
Francúzsko -37 % -47,5 %
Chorvátsko -7 % -16,7 %
Taliansko -33 % -43,7 %
Cyprus -24 % -32 %
Lotyšsko -6 % -17 %
Litva -9 % -21 %
Luxembursko -40 % -50 %
Maďarsko -7 % -17,7 %
Malta -19 % -19 %
Holandsko -36 % -48 %
Rakúsko -36 % -48 %
Poľsko -7 % -17,7 %
Portugalsko -17 % -28,7 %
Rumunsko -2 % -12,7 %
Slovinsko -15 % -27 %
Slovensko -12 % –22,7 %
Fínsko -39 % -50 %
Švédsko -40 % -50 %

 

Aké nové cieľové hodnoty sa stanovili v nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve?

V revidovanom nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF)sa zvyšuje cieľová hodnota EÚ v oblasti čistého odstraňovania uhlíka prírodnými záchytmi na 310 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého do roku 2030. V právnych predpisoch sa stanovujú ambiciózne a spravodlivé ciele pre každý členský štát, aby sa zvýšil objem čistého odstraňovania a zvrátil klesajúci celkový trend zachytávania uhlíka v EÚ.

Členské štáty sú zodpovedné za sledovanie záchytov uhlíka a ich zväčšovanie, aby splnili tento nový cieľ EÚ. Majú k dispozícii mnoho opatrení na zlepšenie obhospodarovania svojej pôdy vrátane udržateľného obhospodarovania lesov alebo opätovného zavlažovania rašelinísk. Takisto by mali aktualizovať svoje strategické plány v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tak, aby sa v nich odzrkadlila vyššia ambícia pre sektor pôdy. Fondy EÚ ako Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ponúkajú finančnú podporu na opatrenia v oblasti klímy v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

Nariadenie zjednodušuje existujúce pravidlá a zvyšuje kvalitu monitorovania, nahlasovania a overovania emisií, ako aj ich odstraňovania pomocou presnejšieho a detailnejšieho monitorovania údajov, ako sú geografické údaje a diaľkové snímanie. V rokoch 20212025 zostávajú ciele úzko späté s tzv. záväzkom nulového dlhu na zachovanie súčasných úrovní záchytu uhlíka.

V druhej fáze od roku 2026 do roku 2030 sa cieľ EÚ v oblasti čistého odstraňovania zvýši na 310 miliónov ton ekvivalentu CO2, čo nasmeruje EÚ na cestu ku klimatickej neutralite v roku 2050. Všetky členské štáty prispejú spravodlivým dielom tak, že sa cieľ rozdelí medzi ne na základe nedávnych úrovní záchytov alebo emisií a potenciálu ďalšieho zvýšenia záchytov.

 

Čo sú spoločné body týchto právnych predpisov a aké sú možnosti flexibility pre členské štáty?

Nariadenie o spoločnom úsilí je priamo prepojené s nariadením o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve. Do pravidiel nariadení o spoločnom úsilí a LULUCF sa zakomponoval celý rad možností flexibility, aby sa uľahčilo dosiahnutie príslušných cieľov. Za určitých okolností možno mimoriadne dobré výsledky v sektoroch spoločného úsilia (teda zníženie väčšieho objemu emisií než sa požaduje) využiť ako kompenzáciu za nadmerné emisie v LULUCF a naopak. Nariadenie o spoločnom úsilí okrem toho deviatim členským štátom otvára možnosť využívať obmedzený počet kvót ETS na kompenzáciu emisií v sektoroch spoločného úsilia. Tieto kvóty EU ETS by sa odpočítali od množstiev, ktoré by vnútroštátne orgány poskytli do aukcií pri sektoroch, na ktoré sa vzťahuje ETS. Znamená to, že zníženie emisií by sa presunulo z jedného hospodárskeho odvetvia do iného.

Členské štáty sú v záujme zaručenia monitorovania a dodržiavania predpisov povinné každoročne podávať správy o svojich emisiách v sektoroch spoločného úsilia a LULUCF. Komisia posudzuje pokrok pri dosahovaní cieľov a každoročne o ňom podáva správu. Ak členské štáty nie sú na dobrej ceste, budú musieť Komisii predložiť primeraný akčný plán. 

Obnova prírody má dôležitú úlohu pri obmedzení pokračujúceho globálneho otepľovania: zabezpečuje zachytávanie a uskladňovanie uhlíka, pomáha pri prispôsobovaní sa na zmenu klímy a takisto zmierňuje vplyv čoraz ničivejších prírodných katastrof (medzi nimi záplavy, suchá a vlny horúčav). Mnohé poškodené habitáty, ako sú lesy, rašeliniská, slaniská a porasty morskej trávy majú veľký potenciál z hľadiska ukladania uhlíka v biomase a v pôde. Ich obnova je podstatnou súčasťou stratégie na zmiernenie zmeny klímy a môže prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti LULUCF. 

 

Ďalšie informácie

Tlačová správa

K článku zatím nejsou žádné komentáře.
Přidat komentář





Zobrazit sloupec