ec.europa.eu (Evropská komise)
Evropská unie  |  22.11.2023 12:00:00

Rok 2022 bol druhým najhorším rokom z hľadiska prírodných požiarov – ďalšie varovanie pred meniacou sa klímou

Rok 2022 bol druhým najhorším rokom z hľadiska prírodných požiarov

Podľa novej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike v roku 2022, ktorú dnes uverejnilo Spoločné výskumné centrum Komisie, zhorelo v danom roku takmer 900 000 hektárov pôdy v EÚ. Zodpovedá to približne veľkosti Korziky. Rok 2022 je druhým najhorším rokom od začiatku monitorovania pomocou Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS) v roku 2000 – najhorším je rok 2017, keď zhorelo 1,3 milióna hektárov pôdy.

Už tretí rok za sebou spôsobujú bezprecedentné prírodné požiare v EÚ veľké environmentálne a hospodárske škody a tragické straty na životoch. Hoci väčšinu požiarov (96 %) spôsobuje ľudská činnosť, situáciu zhoršuje zvýšené nebezpečenstvo požiaru ako následok zmeny klímy.

Požiare zasiahli aj lokality sústavy Natura 2000, rezervoáru biodiverzity EÚ, ktoré predstavujú približne 43 % celkovej spálenej plochy (približne 365 000 zo spálených 900 000 hektárov). Správa uvádza, že celková plocha spálenej pôdy v chránených oblastiach sústavy Natura 2000 v roku 2022 je najvyššia za desaťročie.

Je to varovný signál pred možnými následkami globálneho otepľovania v nasledujúcich rokoch, vzhľadom na zvyšovanie teplôt a čoraz vážnejšie suchá v mnohých európskych krajinách. Vďaka preventívnym opatreniam v EÚ a jej členských štátoch, ako aj lepšej pripravenosti a hasičským operáciám protipožiarnych služieb, sa v roku 2022 podarilo zminimalizovať počet obetí.

Preventívne opatrenia sa musia zamerať na všetky skupiny obyvateľstva vrátane obyvateľov vidieka v priamom kontakte s prírodnými oblasťami, ako aj na časť širšej populácie, ktorá žije na pomedzí divokej krajiny a obývaných oblastí (WUI – wildland urban interface), kde sú obydlia vybudované v oblasti s prírodnou vegetáciou alebo v jej blízkosti. V týchto oblastiach sa požiare vyskytujú najčastejšie, pretože sú spôsobené ľudskou činnosťou a zároveň sú jej obyvatelia nimi najviac ohrození.

Z údajov za rok 2023 vyplýva, že prírodné požiare už spálili približne 500 000 hektárov prírodných oblastí EÚ. Zahŕňa to najväčší prírodný požiar zaznamenaný v EÚ (Alexandroupolis, Grécko), pri ktorom zhorelo viac ako 96 000 hektárov. V tomto roku sa opäť objavili prudké prírodné požiare, ktoré je ťažké uhasiť tradičnými prostriedkami pre ich vysokú teplotu, intenzitu a rýchlosť. Hasiči dokázali dostať plamene pod kontrolu len vtedy, keď sa zlepšili meteorologické podmienky. Ďalšie kritické prírodné požiare v EÚ sa vyskytli v Portugalsku, Španielsku, Taliansku a Grécku.

Prírodné požiare vyčíňali za posledné tri roky zo západu na východ a v krajinách severnej, strednej a južnej Európy. Veľmi časté a intenzívne prírodné požiare počas leta vystavujú protipožiarne služby nevídanému nebezpečenstvu, pričom letecké hasenie požiarov je často neúčinné a pozemné hasenie náročné alebo nemožné. K týmto bezprecedentým požiarom dochádza čoraz častejšie nielen v Európe, ale aj na celom svete.

Správa o požiaroch sa uverejňuje pri príležitosti predloženia zákona o monitorovaní lesov Komisiou. Cieľom je vyplniť existujúce medzery v informáciách o európskych lesoch a vytvoriť komplexnú vedomostnú základňu o lesoch.

Súvislosti

Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS) poskytuje s podporou útvarov Komisie harmonizované informácie o lesných požiaroch a posudzuje ich vplyv v celoeurópskom regióne. Sieť EFFIS združuje 43 krajín v rámci EÚ a susedných krajín, ktoré prispievajú informáciami o prírodných požiaroch. Slúži tiež ako platforma na výmenu osvedčených postupov požiarnej prevencie, hasenia, obnovy a iných činností riadenia požiarov.

EFFIS je od roku 2015 jednou zo zložiek služby riadenia mimoriadnych situácií európskeho programu Copernicus na pozorovanie Zeme, ktorý poskytuje informácie o planéte a životnom prostredí zo satelitného monitorovania a z in situ údajov.

EÚ naďalej pracuje na opatreniach na zmiernenie vplyvu prírodných požiarov. Cieľom stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy je podpora prevencie a príprava na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy, zatiaľ čo stratégia EÚ pre lesy tvorí základ intenzívnejšej prevencie požiarov a odolnosti našich lesov proti zmene klímy. Vychádzať sa pritom bude z usmernení k prevencii prírodných požiarov a z rozsiahlejšieho monitorovania.

Usmernenia vyzývajú k obhospodarovaniu vegetácie a zabráneniu kontinuity a hromadenia horľavého porastu s cieľom uľahčiť hasenie prípadných prírodných požiarov. Zabránenie vznietení prírodných požiarov, všeobecne zapríčinených ľudskou činnosťou, a plánovanie a starostlivosť o krajinu sú podľa vedcov v EÚ dve kľúčové oblasti z hľadiska zníženia rizika prírodných požiarov.

EÚ posilnila v roku 2021 svoju kapacitu v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM) s cieľom navýšiť prostriedky na letecké hasenie požiarov a pomáhať krajinám počas obdobia požiarov v roku 2022. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová sa v roku 2022 zaviazala do roku 2023 zdvojnásobiť túto protipožiarnu kapacitu. O posilnenie kapacít sa stará Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC)mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Robiť informované rozhodnutia o vysielaní vzdušných prostriedkov financovaných EÚ je možné vďaka podpore Spoločného výskumného centra a jeho systémom včasného varovania a monitorovania, ako aj poskytovaniu včasných informácií o prebiehajúcich prírodných požiaroch.

Ďalšie informácie

Správa: Lesné požiare v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike v roku 2022

Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS)

Návrh zákona o monitorovaní lesov

Quote

S prehlbovaním klimatickej krízy budú pustošivé prírodné požiare, aké sme zažili toto leto, čoraz častejšie a silnejšie. Európa sa musí pripraviť na túto novú nebezpečnú realitu. Tento rok sme správne odhadli rozsah prírodných požiarov a som hrdý na to, že sme posilnili mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany zdvojnásobením našej flotily rescEU na boj proti lesným požiarom a včasným presúvaním hasičov z celej Európy do oblastí s predpokladanými najextrémnejšími prírodnými požiarmi. Budovanie kapacít na reakciu však jednoducho nestačí: musíme predovšetkým zintenzívniť úsilie predchádzať následkom prírodných požiarov a zmierňovať ich. Každé opatrenie, ktoré môžeme dnes prijať, zabezpečí, že budeme schopní čeliť budúcim dlhším a smrteľnejším obdobiam prírodných požiarov.
Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič 2023-11-21

Prírodné požiare sú čoraz častejšie a ničivejšie. To jasne dokazuje katastrofické vplyvy zmeny klímy. Posilňujeme naše preventívne opatrenia a budujeme kapacity s cieľom reagovať na prírodné požiare. Údaje a analýzy Spoločného výskumného centra sú v tomto úsilí kľúčové.
Iliana Ivanovová, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež 2023-11-21

K článku zatím nejsou žádné komentáře.
Přidat komentář





Zobrazit sloupec