Pôjde Európa po japonskej ceste?

Centrálne banky po celom svete pomaly, ale isto vystrieľali podstatnú časť munície na podporu hospodárskeho rastu v minulých hospodárskych cykloch, a preto ich možnosť bojovať proti súčasnému ekonomickému spomaľovaniu je podstatne obmedzená.

Európska centrálna banka nemá v súčasnosti takmer žiadny manévrovací priestor pred blížiacou sa recesiou, keďže úrokové sadzby sú už teraz záporné (-0,4%), a preto výraznejšie znižovanie úrokových sadzieb v Európe už nie je veľmi možné. Aj napriek tomu, že ECB vystrieľala konvenčné nástroje menovej politiky, stále jej ešte ostávajú nekonvenčné nástroje, podobne, ako tomu bolo v Japonsku. Kvantitatívne uvoľňovanie je reálne asi jediný nástroj, ktorým môže ECB bojovať proti blížiacej sa recesii. Problém ale je v tom, že možnosti nákupu vládnych dlhopisov sú obmedzené, a preto bude musieť ECB zmeniť kľúč nákupu aktív, pričom môže pristúpiť aj k tomu, že bude nakupovať európske ETF fondy, prípadne priamo akcie európskych spoločností (podobne ako BoJ).

Čo je ale podstatou kvantitatívneho uvoľňovania?

Zmena kľúčových úrokových sadzieb ma primárny dopad na krátkodobé úrokové sadzby v ekonomike, reprezentujúce krátkodobé výnosy na dlhopisoch (jednoročné, dvojročné). Kvantitatívne uvoľňovanie má však výraznejší tlak na dlhodobé úrokové sadzby, ktoré bývajú spravidla vyššie (desaťročné, tridsaťročné). Avšak v eurozóne sú krajiny, ktorým ani kvantitatívne uvoľňovanie už nemôže výraznejšie pomôcť, napríklad Nemecko, ktoré si požičiava aj na 30 rokov za záporný úrok. Nemecké výnosy na dlhopisoch už nemajú výraznejší priestor na pokles, a preto dopad menových stimulov na hospodárstvo najväčšej ekonomiky eurozóny je značne obmedzený. Najvýraznejší dopad bude mať program QE na krajiny, ktoré majú najvyššie výnosy na dlhopisoch (Grécko, Taliansko).

Problém však je, že už si 11 krajín eurozóny požičiava na 10 rokov so záporným výnosom, vrátane Slovenska (žltý rámček na grafe vyššie). Zdroj: Bloomberg

Krajiny eurozóny, ktoré majú záporné výnosy na dlhopisoch a u ktorých je dopad monetárnych stimulov na podporu ekonomiky slabý, budú musieť siahnuť po výraznejších fiškálnych stimuloch, aby podporili spotrebu v krajine, a teda hospodársky rast, napríklad Nemecko.

Na grafe vyššie je zobrazená výnosová krivka nemeckých vládnych dlhopisov, ktorá znázorňuje akutálny výnos (os Y) ku konkrétnej splatnosti (os X). Na grafe si môžeme všimnúť, že aj 30 ročné dlhopisy sú úročené záporným výnosom (-0,20%). Zdroj: Bloomberg