V USA sa opäť hovorí o clách na európske automobily. Kto by si ich odniesol najviac?

Cez víkend dorazila správa, že americké Ministerstvo obchodu označilo importy automobilov z EÚ za ohrozenie národnej bezpečnosti. V praxi to dláždi cestu pre clá na importy európskych automobilov, o ktorých s obľubou hovorí americký prezident Trump, ktorý má mať 90 dní na rozhodnutie, čo s tým spraví.

V snahe odhadnúť dopady sme sa trochu pohrali s dátami (sú však pozliepané z rôznych zdrojov, pričom niektoré sú z roku 2016, čiže je potrebné to brať skôr orientačne ako úplne presný odhad). Celkovo je podiel exportov európskych automobilov a súčiastok do USA na HDP eurozóny niečo cez 0,3%, a vzhľadom na to, že sa úplne vyvážať neprestanú, tak to nie je až taký obrovský deal. Geograficky je to však rozložené nerovnomerne. Najväčší podiel exportov automobilov do USA majú Slovensko (okolo 1,7%), nasledujú Maďarsko (1,1%) a Nemecko (0,8%)

Podiel exportov automobilov do USA na HDP

Sekundárne efekty však môžu byť výraznejšie. Jednak by clá mali potenciál ešte viac znížiť dôveru podnikovej sféry a zároveň by EÚ zrejme reagovala recipročnými clami, čo by mohlo viesť k obchodnej vojne medzi EU a USA na ďaleko väčšej škále. A to by už malo potenciál napáchať solídne škody.

USA aktuálne nie sú jedinou hrozbou pre európske automobily, tou druhou je tvrdý BrExit, pri kotorom tiež hrozia clá (avšak nižšie ako pri USA, Trump hrozí clom 25%, pravidlá WTO, ktorými by sa vzájomný obchod medzi EÚ a Britániou riadil, hovoria o 10%). Keď spočítame podiel exportu automobilov do USA a Británie, tak dostaneme pre EÚ úroveň zhruba 0,75%. Na čele je jednoznačne Slovensko (viac ako 4%), nasledujú Belgicko a Nemecko s viac ako 1,5%. Jednopercentnú hranicu prekračuje aj Maďarsko.

Podiel exportov automobilov do USA a UK na HDP

Na druhej strane, z toho celého môže vzísť aj pozitívna vec. Pokiaľ by bol BrExit mäkký a Trump by využil rokovania s EÚ na zrušenie ciel na dovoz automobilov do EÚ, tak by to o niečo viac zlepšilo globálne obchodné prostredie.