Bez pomocných kliesok

O najdôležitejšej udalosti začiatku tohto roka, rastúcej nervozite v rozvojových krajinách sme už písali aj analýzu a vývoj sledujeme aj v spravodajstve. O dôvodoch, ktoré spôsobili tento problém sme si už hovorili. Je to klasika, boom na základe lacného financovania zo zahraničia - ak si máte požičať od tureckej banky, kde je základná sadzba na úrovni 5-7% (aktuálne už 10% po urgentnom zasadnutí centrálnej banky) a európskou resp. americkou bankou, ktorých ekonomiky majú sadzby na úrovni 0-1%, tak nemáte veľmi čo riešiť. Kapitál prúdi a všetko je v poriadku, kým nezačnú úroky rásť.

Dôvodov, prečo sadzby zahraničných bánk môžu stúpať môže byť viacero. Na grafe nižšie vidíme indexovaný vývoj mien rozvojových krajín voči USD. Rast značí, že za 1 USD ste museli zaplatiť viac, teda meny oslabili a to od 17 do 30% v priebehu posledného roka. Okrem Fedu (prílev likvidity) majú vplyv aj sadzby amerických dlhopisov (ak začnú stúpať výnosy v bezpečných prístavoch, prečo by ste mali mať peniaze v rozvojových krajinách, kde je vyššie riziko). Vidíme, že augustová a septembrová panika kolidovala s rastúcimi výnosmi v USA (2.5 ročné maximá začiatkom septembra), ale na druhej strane práve koncom leta zverejnila India kombináciu slabšieho HDP a vyššej inflácie, pričom následne znížili odhady rastu ekonomiky veľké banky ako JP Morgan, HSBC či Nomura. India začala bojovať so stagfláciou, teda slabým rastom ekonomiky (okolo 4%) pri vysokej inflácii (okolo 10%). Rast je samozrejme reálny, teda po odpočítaní inflácie. Problémom bol však trend, inflácia nahor a rast ekonomiky nadol.

V Turecku bol zase problém s korupčnými škandálmi vládnucej strany do ktorých bolo zatiahnutých viacero vysokých predstaviteľov krajiny a členov rodiny premiéra Erdogana.

Na grafe vidíme, že na to, že sa jedná o rôzne krajiny (na grafe je India, JAR, Turecko, Indonézia, Brazília), tak sa obchodujú pomerne unisono v jednom kanáli a len si preberajú poradie v rýchlosti prepadu. Napríklad juhoafrický rand (červeným) bol ešte v novembri najpomalšie klesajúcou menou od začiatku roka 2013, ale teraz sa už prepracoval tesne za tureckú líru. Dôvod? Nová vlna štrajkov v baniach JAR, opäť odstávka produkcie, boj o vyššie platy a nepokoje. Žltým je brazílsky real, zeleným indonézska rupia.

Avšak fakt, že meny týchto krajín klesajú plece pri pleci má aj svoje príčiny. Za prvé všetky majú deficity bežného účtu, ktoré dosahujú aj niekoľko percent HDP krajiny ročne. Prečo by mal deficit bežného účtu robiť až taký problém? Ak krajina importuje viac tovarov, ako vyváža, má deficit platobnej bilancie. Ten musí financovať prílevom kapitálu zo zahraničia. To môže prebiehať rôznym spôsobom, priamymi zahraničnými investíciami, alebo úvermi zo zahraničia (ktoré sú často lacnejšie ako domáce). Krajina sa tak stáva závislou od zahraničného kapitálu, ktorý prúdi v oveľa väčšom prúde za dobrých čias, pričom pri prvých obavách sa obmedzuje. Keďže krajina platí za import v zahraničnej mene (napríklad v USD) a prílev zahraničnej meny do krajiny sa obmedzuje, krajine klesajú devízové rezervy. A keďže v prípade poklesu meny intervenuje centrálna banka predajom zahraničnej meny, pokles devízových rezerv znižuje schopnosť centrálnej banky ochrániť svoju vlastnú menu. Import sa predražuje, a tak rastú špekulácie na pokles meny. Takže meny padajú aj v dôsledku odlivu kapitálu, rastúcich účtov za deficit bežného účtu (prepočítaných do domácej meny) a potom sa z dôvodu zhoršujúcich sa očakávaní do toho oprú aj špekulanti (risk off je na trhu často sprevádzaný vypredávaním mien emerging markets).

Otázka znie je najhoršie za nami? Vidíme, že meny sa v posledných dňoch stabilizovali. Avšak problémy ich ekonomík (deficity, politika) sa nevyriešili a ani likvidity od Fedu nebude viac. Sentiment aj napriek dnešným dobrým dátam z amerických domácností (osobná spotreba) je skôr negatívny, začalo to ešte dnešným zverejnením nemeckých maloobchodných tržieb (prekvapivý prepad v decembri) a spomalením inflácie v eurozóne. Výhľad sťahovania stimulov tak nerobí dobre ani trhom vo vyspelých krajinách, nie to ešte v rozvojových. Keď Fed v stredu rozhodoval o menovej politike (a obmedzil stimuly), rozvojové krajiny vôbec nezmienil. USA sa teda plne sústredia na domáce problémy a Fed sa sťahuje z úlohy stabilizátora trhov. Z FOMC dokonca zaznel názor, že QE treba zastaviť aj za cenu poklesu akcií.

Hoci dnes ešte očakávame dáta americkej spotrebiteľskej dôvery či chicagského PMI, nezdá sa, že by akciám dobré výsledky z ekonomiky stačili. Pravdou však je, že okrem domácností vidíme skôr negatívne prekvapenia (cenový index domov, predaje domov, objednávky tovarov dlhodobej spotreby ...), takže možno sa prechodné spomalenie ekonomiky spojí s odpájaním stimulov a trh si konečne prejde ozdravnou korekciou (akcie nemôže rásť večne bez poklesu). Dúfajme, že spomalenie je len prechodné a rastový trend sa udrží. Helikoptéra s hotovosťou s Benom Bernankem totiž odletieta a nie je zaručené, že sa skoro vráti späť. Problém má však Čína, India, Brazília, Turecko... spomaľuje Rusko. Takže uvidíme, či je svet schopný sa vrátiť do rovnováhy bez stimulov, alebo sme sa od pomocných koliesok (najskôr úvery, potom stimuly) stali závislí úplne. Autorom karikatúry je The Economist (David Parkins).