Centrálne riadenie očakávaní

Dnes pravdepodobne skončí ďalšia vlna obsesie neustáleho komentovania toho, čo Fed urobí alebo neurobí. Ono Fed už vlastne povedal a to dosť podrobne, že čo a za akých podmienok urobí. To, s čím nepočítal je fakt, že čím viac toho obchodníkom povie, tým viac špekulácií a scenárov sa objaví. Ak sa spýtate veľkých investičných bánk ako Societe Generale, Citigroup, Goldman Sachs, Nomura či Deutsche Bank každá má iný názor, samozrejme podporený jasnými argumentmi. Najväčší vtip je v tom, že keďže všetci sú posadnutí očakávaniami a nikoho nezaujíma, čo sa deje dnes, máme vytvorený analytický gordický uzol. Ale o tom sú už trhy, kým niekto dáva na to, čo sa reálne stalo, iného zaujíma len budúcnosť. Tú síce nikto nepozná, ale všetci sa ňou zaoberajú. Ako už povedal istý socialistický plánovač, budúcnosť je jasná, to len s prítomnosťou je problém. To už pochopili aj centrálne banky (po Fede a BoJ už aj ECB a BoE) a tak postupne prechádzajú k riadeniu očakávaní. Centrálni plánovači sa nezaprú.

Nuž tak čo možno dnes očakávať? Pravdepodobne veľa nie. Zápisnica prinesie podrobnejšie názory jednotlivých členov FOMC na obmedzenie stimulov, ale vzhľadom na to, že hlasovanie prinieslo jedného disidenta proti stimulom a jedného disidenta proti obmedzeniu stimulov, môže to priniesť len ďalší chaos a scenáre. Najhlasnejšia trhová trúba Goldman Sachs si už v dôsledku dobrých výsledkov trhu práce posunul očakávania obmedzenia QE na September (pôvodné očakávania boli na December). Dnes bude hovoriť aj guvernér Bernanke, ktorý pravdepodobne zopakuje svoj názor na QE a možno ho aj mierne doplní. Keďže je však už jasne, že aktuálny guvernér Fedu už bude v kancelárii len svietiť a kúriť, pričom o pár mesiacov odovzdá kľúče svojmu nástupcovi, budú je ho slová mať menšiu váhu. Je veľmi pravdepodobné, že toto je jedna z posledných Bernankeho tlačoviek, kedy ešte môže výraznejšie pohnúť trhom. Potom príde ešte júlové zasadnutie Fedu a následne sa uvedie v Jackson Hole (august) pravdepodobne nová guvernérka Fedu Yellenová. A tá už bude mať na jeseň väčšiu váhu ako Bernanke. A keďže je Yellenová veľkou zástankyňou stimulov, možno sa nám začnú očakávania miešať. Nie je vylúčené ani to, že Yellenová ohlási novú vlnu vojny proti nízkej inflácii. Na druhej strane, nízku infláciu v USA máme vďaka tomu, že neexistuje dopyt po úveroch. Peniaze z QE končia v bankách, ktoré si ich ukladajú vo Fede za 0.25% ročne. Nie je to zlý obchod, ak Fed dodá 85 mld. čerstvého papiera mesačne, ročne na tejto sume vyplatí 212.5 mil. USD na úrokoch. To je 17.7 mil. mesačne. Takže banky si môžu vybrať, či si nechajú vyplácať úrok, alebo likviditu roztočia na finančných trhoch (americké akcie vždy vystrelia nahor keď sa začne POMO). Avšak základom pre nízku infláciu je takmer absentujúci dopyt po úveroch, subjekty v ekonomike sú ešte pod tlakom dlhov a skôr preferujú splácanie. Avšak spotrebiteľská dôvera rastie, čisté bohatstvo (aktíva mínus záväzky) domácnosti nedávno dosiahli historické maximá. Ak by ľudia naozaj zhltli predstavu ružových zajtrajškov a začali by si následne požičiavať, to by inflácia neostala dlho na 3-ročných minimách. Časť z 3.5 biliónov USD v rezervách bánk by išla do ekonomiky. A ani výnosy amerických dlhopisov by neostali na svojich historicky nízkych úrovniach (najnižšie za posledných minimálne 50 rokov). Banky by už nemali veľký dôvod čakať na výnos 0.25% od Fedu, vybrali by peniaze z Fedu a dali by ich ľudom za zaujímavejší výnos. Všetko závisí od očakávaní. A centrálne banky si teraz trúfajú na manažovanie týchto očakávaní. Nedokážeme si predstaviť, v čom je rozdiel medzi socialistickou päťročnicou, stratégiami EÚ na okrúhle roky dopredu (do roku 2000, 2010, 2020) a aktuálnou módnou novinkou v talóne centrálnych bánk pod názvom forward guidance. Asi iba v tom, že tá prvá je historickou kuriozitou a je na smiech, tá druhá k tomu smeruje a tá tretia je ešte v štádiu, kedy z nej majú všetci obrovské očakávania. Ale to mali aj socialisti pri prvej päťročnici.

Na trhu sa toho veľa nedeje (euro pod rastovým trendom, komoditné meny len v korekcii prepadov, drahé kovy podobne), iba americkí obchodníci si pred zápisnicou FOMC netrúfajú poslať americké akcie do späť do rastového trendu a tak si krátia čas na americkej rope. Na jednej strane sme videli silný pokles zásob a to dokonca dva týždne po sebe, ale zásoby klesli na úrovne z februára až marca 2013 (teda 4-mesačné minimá). Cena ropy WTI sa dostala z úrovne 94 na 105 (čo sú 15-mesačné maximá) za dva týždne, čo by asi malo hovoriť o očakávaní ďalšieho veľkého poklesu zásob. Očakáva sa však pravý opak, report EIA čaká obnovenie produkcie v Kanade po záplavách a pokles ceny WTI výrazne pod úroveň 100. Aj výnosová krivka je v strmej backwardácii. Už dodávka na koniec tohto roka je v zľave 5%, dodávka na koniec budúceho roka je v z zľave 13%. Ale nový kontrakt ten predvádza parabolický rast jedna druha za vlnou. Uvidíme, či dnešné výsledky zásob ropy nebudú sprevádzané predajom.

Späť k akciám Kľúčová je naďalej úroveň približne 1650 (presnejšie 1651.30), po jej prekonaní môže prísť vlna zatvárania krátkych pozícií a rezký rast. Naopak, zaváhanie bude sprevádzané nárastom sebavedomia medveďov.

Keďže dnešné udalosti zatiaľ trh nezaujali (zníženie talianskeho ratingu bolo len dotiahnutím sa na Moodya zo strany S&P, dohoda o záchrane bánk v eurozóne neexistuje, pretože proti je Nemecko) tak v rukách to opäť bude mať riadenie očakávaní zo strany Fedu.