Deflačné tlaky sú späť

Tento týždeň uvidíme zasadanie dvoch veľkých centrálnych bánk Fedu a ECB. Tieto dve rozhodnutia o menovej politike prichádzajú v čase, kedy v USA aj eurozóne skončila inflácia pod očakávaniami a najnižšie od roku 2010. V prípade USA však sledujeme dobré výsledky z ekonomiky (čo by dala eurozóna za 2.5% reálny rast) a začiatok diskusií o priškrtení QE, v eurozóne len slabé a horšie výsledky. Rozdiel medzi menovou politikou USA a eurozóny je hlavne v tom, že menová politika Fedu je oveľa agresívnejšia, keďže už piaty rok tu máme nesterilizované operácie QE. USA má vyšší rast a o niečo vyššiu infláciu. Eurozóna je konzervatívnejšia hlavne z dôvodu nemeckého odporu voči veľkému uvoľňovaniu (hoci Nemecko je za všetku srandu a súhlasí s menovou politikou, kým je inflácia pod 2%, ako sa vyjadril Schäuble).

Bilancia ECB je približne €2.7 bil., čo je 28% HDP eurozóny, bilancia Fedu je na úrovni $3.2 bil., čo je 20% HDP. Dôvodom, prečo je bilancia ECB väčšia a máme tu horší stav ekonomiky je ten, že operácie ECB sú sterilizované, teda objem peňazí v obehu nerastie (ani po LTRO) a nová likvidita je skupovaná v pravidelných tendroch. Je veľmi pravdepodobné, že takto to aj ostane, cez Nemecko by nesterilizované operácie ťažko prešli, už teraz Weidmann vytrvalo upozorňuje (a dokonca aj nosí podania na ústavný súd), že neštandardné opatrenia ECB, ktoré súvisia s nakupovaním dlhopisov, nie sú v poriadku a toto nie je práca centrálnej banky.

Čoskoro sa teda eurozóna bude musieť rozhodnúť, čo ďalej s menovou politikou. V zásobníku má ešte dve tri zníženia sadzieb (o 25 bodov), čo pri terajšom tempe znižovania (rok 2011 so štyrmi zníženiami sadzby sa pravdepodobne nezopakuje) môže vydržať na rok až dva. Ak si zoberieme, že menová politika je v tejto kríze takmer neúčinná (môže naštartovať dôveru, ale inak je to len prelievanie likvidity sprava doľava, čo dočasne dvihne ceny aktív) stále smerujeme k bodu, kde už teraz je BoJ. A nedávne pootvorenie vrát k stimulačným hrátkam vlád a odloženie reforiem (opäť sa o nich bude viac hovoriť ako konať) nás opäť vedie k tomu, že si užijeme fázu viery v koniec krízy, investičné olympiády na dlh (raj pre korupciu a plytvanie) až kým sa táto nevráti ešte silnejšia a donúti centrálne banky k ešte zúfalejším krokom.

Z aktuálneho vývoja je jasné, že keď Bini Smaghi neformálne na zasadnutí MMF povedal, že centrálni bankári idú na slepo a v skutočnosti nevedia, čo sa deje vo vyspelých ekonomikách, hovoril pravdu. Len zabudol dodať, že naslepo idú len centrálni bankári. Vlády pre istotu nerobia nič, lebo by to mohlo byť nepopulárne. Súčasný volebný systém totiž zjavne neumožňuje veľkú zmenu, ľudia si dobrovoľne nezvolia, že si urobia domácu úlohu. Radšej budú voliť toho, čo im sľúbi, že nijaká domáca úloha sa robiť nemusí. Prípadne, že vláda ju urobí za nich (len im predtým zoberie polovicu príjmov cez dane a odvody). A úlohou centrálnych bánk je hovoriť, že to majú pod kontrolou a že rast je na ceste. Vlády ukážu prstom na centrálnych bankárov a povedia ,že keď odborníci hovoria, že rast príde, tak to asi naozaj tak bude. A karavána ide ďalej po japonskej deflačnej ceste stimulov a iných kratochvíľ. Ešte stále nie je tak zle, aby sa robili nejaké veľké zmeny v politike.

Po dnešných dátach je jasné, že ECB takmer určite zníži sadzby. Naposledy tak urobila v júli 2012, avšak vtedy bol vývoj na trhu ovplyvnený gréckym haircutom, následne prišiel Draghi s pamätným urobíme všetko pre záchranu eura a následne sa začalo započítavať naštartovanie QE od Fedu, takže začalo rásť euro, akcie a aj zlato. Takže ťažko z tohto odvodiť reakciu trhov, keď akcie sú pri tohtoročných maximách, euro oveľa vyššie ako v čase posledného znižovania sadzieb a zlato tesne po veľkých prepadoch. Kľúčové nebudú úroky, ale plány ECB s pomocou pre malé a stredné podniky. Ak by sa odkryl dôveryhodný a silný plán, trhu by to mohlo pomôcť. Ak budú absentovať detaily, trh pôjde skôr nadol.

Pri Fede sa dá očakávať status quo, pretože jeho zasadanie príde ešte pred dátami trhu práce. USA však až na fiškálny útes nemá veľký problém, Fed však môže využiť nízku infláciu na utíšenie debát o konci stimulov.

Dnešné obchodovanie sa točí okolo čakania na dáta z USA. Nemecký trh práce nemá taký vplyv ako americký, zato chicagský Fed a hlavne spotrebiteľská dôvera budú mať kľúčový dopad. Dá sa očakávať reakcia ako doteraz, lepšie dáta z USA oslabujú euro, dvíhajú akcie s ropou a tlačia nadol drahé kovy. Očakávania sú vysoké a trh je dobre naladený. Na ďalší rast však treba čoraz lepšie správy. Čiernym sú akcie, modrým euro, zlato zlatým. Zlatu sa pozoruhodné darí napriek slabej inflácii a dobrým dátam z USA (včerajšia osobná spotreba). Buď to myslí s odrazom k 1500 USD za uncu vážne, alebo práve vidíme krátkodobý vrchol, keď si ešte počká na Fed a keďže ten neponúkne ani tlačovku, môže byť následne vypredané.