Návrat menových vojen

Banky sa tešia z rastúceho realitného trhu

Americké banky JP Morgan Chase (+1,01%) a Goldman Sachs (+4,06%) včera zverejnili výborné výsledky za 4Q a to hlavne vďaka explózii aktivity na trhu s hypotékami. Realitný sektor v US sa totiž začína pomaly oživovať a mal by budúci rok pomôcť v tvorbe HDP až päťdesiatimi bázickými bodmi. Pre banky to znamená, že sa môžeme tešiť na opäť výborné výsledky. Len dúfajme, že boom na trhu opäť nebude spojený s takými podvodmi ako v období 2005-2007. Trhu včera pomohol aj odraz akcií Apple (+4,15%), ktoré pod úrovňou 500 USD prilákali nových kupcov na trh, ktorí sa pripravujú na blížiace sa korporátne výsledky spoločnosti. Včerajší akciový kokteil: Dow Jones -0,17%, SP500 +0,02%, Nasdaq Composite +0,22%.

Návrat menových vojen

Keď ešte v roku 2010 brazílsky minister financií Montega povedal, že svet stojí na prahu menových vojen, asi netušil, že jeho slová sa naplno prejavia až o dva roky neskôr. Za posledných niekoľko dní sme počuli až príliš veľa narážok práve na túto oblasť. Šéf Euroskupiny povedal, že euro je nebezpečne vysoko. Nórski ako aj švédski predstavitelia upozornili obavy ohľadom príliš vysokých kurzov ich mien. Česko varuje pred intervenciou proti korune. Kórejská centrálna banka sa vyhráža aktívnou odpoveďou voči vývoju menového trhu. Člen Fedu Bullard vyjadril obavy z aktivít Japonska s cieľom oslabiť jen. Guvernér King zas varoval pred novým režimom aktívne riadených mien. Švajčiarsko to už robí a stále aktívne bráni úroveň 1,20, kým Japonsko pokračuje v agresívnej menovej politike s cieľom zastaviť defláciu a oslabiť jen.

Vzorec znižovania dlhov

Príkladov, že svet má skutočne blízko k menovej vojne každého proti každému, je až príliš veľa. Ukazuje sa totiž, že ekonomický rast je aktuálne najdôležitejší spôsob ako sa dostať z dlhov. Základný vzorec obnovy je 1,035²⁰=2. Pri raste 3,5% sa HDP zdvojnásobí za 20 rokov, čím by mal byť dlh výrazne znížený. Pretože očakávať rast cez domácu spotrebu je príliš odvážne, spoliehajú sa všetci na export. Žiaľ, nie je možné, aby boli všetky krajiny na svete exportérmi. Stále platí, že globálny export sa rovná globálnemu importu. Umelo znehodnotiť svoju menu a stať sa okamžite konkurencieschopným je stále veľké pokušenie a preto centrálne banky robia všetko pre stabilizáciu situácie na finančných trhoch, no cieľom je určite aj znehodnotenie vlastnej meny.

Bilancie centrálnych bánk naďalej bujnejú

Ak sa pozrieme na najvýraznejšie rastové trendy za posledných 10 rokov zistíme, že zložený anualizovaný rast za obdobie 2002-2011 bol pri globálnej populácii na 1,2%, pri reálnom HDP na 3,9%, kým globálny úverový trh rástol tempom 10,7%. Bilancie centrálnych bánk ale rástli tempom až neuveriteľných 16,4% ročne. Monetárne stimuly, ktoré ale začali až v roku 2007, tak obehli aj bujnejúci úverový trh.

Nerovnováhy v eurozóne ostávajú

Výnimkou v oblasti konkurenčných devalvácii je eurozóna. Tá má totiž ako celok dlhodobo prebytkovú obchodnú bilanciu, no v jej rámci ostávajú nerovnováhy stále vysoké. Aj keď sa za posledné dva roky znížili, stále je vidieť, že Nemecko je hlavným exportérom, kým krajiny PIIGS stále hlavným importérom. Na riešenie tejto nerovnováhy sa urobilo len veľmi málo. Dosiahnutie rebalansácie, teda zvýšenie konkurencieschopnosti krajín ako Španielsko alebo Grécko totiž trvá veľmi dlho a väčšinou ide cez bolestivé znižovanie miezd. Pozor ale na Nemecko. V krajine začína bujnieť realitný trh a je možné, že čoskoro sa začne prejavovať aj tlak na rast miezd. Ak budú ceny práce v PIIGS klesať, kým v Nemecku rásť, môžeme to považovať za prejav rebalansácie, ktorý ale môže o pár rokov spôsobiť podobnú krízu, ako vidíme teraz. Ale nie na juhu, ale na severe Európy.

K takejto situácii má ale starý kontinent ešte veľmi ďaleko a aktuálne má stále veľké štrukturálne problémy. Reálne HDP EMU je približne na rovnakej úrovni ako v roku 2006 a klesá. Ekonomický rast eurozóna nevidela od 3Q 2011. Celková zamestnanosť je na šesťročných minimách, kým miera nezamestnanosti na rekordnej úrovni 11,8%.

ECB pomohla úverovému trhu

Preto rastú očakávania, že ECB by mohla robiť viac pre podporu reálnej ekonomiky. Žiaľ, centrálna banka dokáže aktívne vplývať len na finančné trhy. Na reálne ekonomické veličiny má centrálna banka len veľmi malý vplyv. Jej aktivitu je veľmi dobre vidieť na vývoji priemerných výnosov na dlhopisoch krajín PIIGS v porovnaní s výnosom jadrových krajín. Kým v lete roku 2012 bol tento rozdiel takmer 700 bp, aktuálne poklesol na približne 250 bp. Aktivita ECB ako LTRO alebo OMT pomohla v zúžení.

Nový štandard: záporné depozitné sadzby?

Čo teda môže teraz urobiť centrálna banka? Aj napriek tomu, že Draghi na tlačovej konferencii po prvom zasadnutí ECB v tomto roku nehovoril nič o záporných depozitných sadzbách, stále ostávajú možnosťou. Záporná sadzba na nadbytočnú likviditu, ktoré majú komerčné banky uložené v centrálnej banke, funguje v Dánsku ako aj Švajčiarsku. Je možné, že sa zo záporných sadzieb stane nový trend a bude ďalším krokom politiky beggar-thy-neighbor? Aj keď to nie je našim scenárom, môže sa stať zo záporných depozitných sadzieb to, čo sa stalo s nulovými sadzbami. Štandard.

Späť na začiatku

Výsledkom by bolo postupné oslabovanie mien, no v konečnom dôsledku by sa trhy vrátili na približne rovnakú úroveň. Podpora pre ekonomiku by bola krátkodobá a skôr by spôsobila rastúcu neistotu ekonomických subjektov ohľadom ďalšieho vývoja menových kurzov. Takže dúfajme, že menová vojna nebude pokračovať.

Splácanie LTRO: pozitívum pre euro

Aj keď sa Juncker sťažoval na silné euro, zatiaľ ho nikto ďalší z EU nenasledoval. Najbližším stimulom pre euro v smere jeho rastu by mohol byť 30. Január resp. 27. Február, od kedy budú môcť komerčné banky splácať zdroje z trojročných pôžičiek LTRO. Ak bude objem stiahnutej likvidity značný, môže pre euro predstavovať signál, že likvidity je menej, čo bude pozitívna správa pre euro. Technicky je totiž výhľad na euro naďalej rastový,