Mauzóleum problémov

Záver minulého týždňa sa niesol v miernom optimizme po prvom rokovaní amerického prezidenta Obamu so zástupcami Kongresu. Témou bol samozrejme fiškálny útes. Prvé oficiálne vyjadrenia boli ako z bruselských salónov (veríme, že sme schopní dohody ... tón konverzácie bol úplne iný ako naposledy ... dohoda je na ceste ... atď.). Napriek tomu sa však dá veriť, že po niekoľkých týždňoch napätia a rokovaní príde Kongres s plánom, ako vyriešiť aspoň najpálčivejšie výzvy a získanie času na strategickejšie riešenia. Dôvodom, prečo veriť USA je ten, že už existuje plán, ktorý treba akurát osekať aby bol akceptovateľný demokratmi (hlavne v otázke verejných výdavkov) aj republikánmi (hlavne v otázke daní). Keďže obe strany musia v niečom ustúpiť, nebude to ľahké. Ale nakoniec dohoda padne. Pretože rokujú dve strany.

A to je presný opak toho, čo sa deje v nefunkčných Spojených štátoch európskych (čo je predstava Bruselu o EÚ). Tu sa zásadné veci naťahujú už roky a neexistuje ani plán, ani dohoda. Najpálčivejšie to vidieť hlavne v dvoch dôležitých bodoch, bankovej únii a gréckom projekte. Tu sa už budeme zväčša opakovať, preto pri bankovej únii len pripomenieme, že nie je vôbec jasné kedy a či nejaká banková únia bude, pretože z pôvodných plánov starých len niekoľko mesiacov (ak si niekto spomína na začiatok leta 2012 keď trhy dosahovali dno) už postupnými výhradami neostalo nič. Zaspomínajme si:

Najskôr sa hovorilo o tom, že banková únia vznikne až potom, ako si národné dohľady urobia doma poriadok (hlavne v otázke rekapitalizácie). Potom sa hovorilo o tom, že ECB nemôže dohliadať nad všetkými bankami takže bude dohliadať len nad najväčšími. Následne Nemecko povedalo, že nechce, aby ECB dozerala nad jeho poisťovňami. Potom, že by to chcelo veľkú zmenu legislatívy, aby mohla ECB dozerať nad bankami Nemecka. Pretože v Nemecku je veľa malých štátnych bánk s väzbami na lokálne vlády. Veľké nemecké bankové domy (Deutsche bank ci Commerzbank) vidia výhody toho, že by mali byť pod dohľadom ECB (nadnárodné garancie). Proti sú banky verejného sektora, ktorý hovorí, že podniká s nižšími rizikami a preto nepotrebuje ďalšie garancie a tým pádom ani ďalší dohľad. Čerešničkou na torte sú vyjadrenia UK, ktorá chce bankovú úniu ako takú blokovať, pretože sa obáva konkurencie pre svoj bankový sektor. Ešte v septembri sa hovorilo, že ECB by mala dohliadať aspoň nad veľkými bankami od začiatku roka 2013. Podľa nás to nie je veľmi reálne.

Grécko je naďalej kapitola sama o sebe. Po tom ako uprostred veľkých protestov bol schválený rozpočet, naďalej nedostalo tranžu pomoci. Tá je zmrazená od júna. Dôvod je hlavne ten, že je zjavné, že grécky program zišiel z cesty a pôvodne dohodnuté ciele sa neplnia. Jeden z dôvodov je ten, že Gréci neplnili ciele poriadne a načas (tempo a podoba privatizácie je len vrchol ľadovca), druhým, že Brusel má svoj tím ekonomických prognóz buď umiestnený v paralelnom vesmíre, alebo len plní politické zadania. Pretože očakávať, že Grécko bude v roku 2012 rásť o 1.1% (očakávania z jari 2011, realitou by mal byť pokles o 6%), potom očakávať, že Grécko bude v roku 2013 rásť o 0.7% (očakávania z jesene 2011) resp. že nebude klesať (očakávania z jari 2012) a následne povedať, že v roku 2013 bude síce ekonomika klesať o 4.2%, ale v roku 2014 už bude rásť o 0.6% naozaj nepotrebuje komentár.

Dnešné dni však nie sú o ekonomických prognózach, ale o tom, akú odpoveď poskytne eurozóna na vykoľajenie gréckeho záchranného plánu. Na jednej strane totiž MMF tlačí na haircut, ktorý by dostal grécky dlh späť na pôvodnú trajektóriu (120% HDP v roku 2020), na druhej strane tu máme odpor eurozóny a snahu problém odkopnúť ďalej do budúcnosti. Na všetko sa žiada viac času. Za tieto dva týždne boli resp. sú dve stretnutia euroskupiny, ktoré mali dať konečnú odpoveď na Grécku otázku. Budeme veľmi prekvapení, keby tomu naozaj tak bolo. Pretože stratégiou Bruselu je zjavne svojou komunikáciou zmiasť okolie aj trhy tak, že zabudli kde je sever. To, čo sa však javí ako čoraz pravdepodobnejšie je to, že grécky haircut sa raz bude musieť uskutočniť. A že budeme svedkami toho istého, čo sme už videli mnoho krát. Teda posunu od NIE cez NIE, jedine za extrémneho prípadu, NIE v najbližšom období, ÁNO ak budú splnené podmienky a potom ÁNO, pretože je to historicky nevyhnutné a podmienky sa upravia. Proti je hlavne Nemecko, ktoré má pred voľbami a dokonca začína skloňovať aj nový záchranný balík v roku 2014. Ale ďalšie krajiny sú pre zmenu proti akejkoľvek ďalšej pomoci pre Grécko. Problémy sa teda neriešia, iba odsúvajú. To však nie je nič nové.

Otec nedávneho kandidáta na prezidenta Mitta Romneyho, George Romney (trojnásobný guvernér Michiganu), ktorý nesúhlasil s politikou prezidenta Nixona, po jeho druhom znovuzvolení (Nixona do prezidentského úradu v roku 1972) rezignoval. Vo svojej rezignácii, ktorú adresoval Nixonovi povedal: Politici sú posadnutí volebnými víťazstvami, ktorá im bráni efektívne vládnuť. Ich základnou činnosťou je boj o vládnutie, pričom lídri sa boja hnevu voličov a preto neriešia skutočné problémy. Od tohto výroku prešlo 40 rokov a nezdá sa, že by sa niečo zmenilo.

Na dennom grafe amerických akcií vidíme, že sa zastavili na suporte ročného rastového trendu 1350. Teraz vidíme silný rast, čo je spôsobené radosťou s udržania rastového trendu. Avšak otázka znie, čo nás udrží vyššie. Dnes budeme vidieť jedine dáta z realitného trhu, vyjadrenia z euroskupiny budú až zajtra a z vyššie uvedeného sa nezdá pravdepodobné, že by sme videli v skorom horizonte riešenie problémov. Skôr diskutovanie, čo nálade na trhu nemusí pridať. Preto môžeme vidieť korekciu až k úrovni 1380/85, kde sú prvé silnejšie rezistencie. A buď príde naozaj dobrá správa, alebo príde prielom nadol a to bude pre býkov veľmi zlé.