[Makroskop] Nová paradigma vyžaduje nové chápanie
Keď fyzik Max Planck povedal, že vedecké poznanie postupuje s každým pohrebom, nemohol vedieť, že ekonómie sa to týkať nebude. Ekonomická teória stále pojednáva v modeloch, ktoré sa ukázali ako nesprávne, no vysvetlením často je to, že ich nefunkčnosť je spôsobená len jednorazovými javmi. Tie sa ale žiaľ stále opakujú a preto sa neustále točíme na mieste.
Príkladom je teória peňažného multiplikátora, podľa ktorej by sme v aktuálnej situácii s obrovskými prebytočnými rezervami komerčných bánk v centrálnych bankách mali stáť na prahu hyperinflácie, pretože stačí, aby sa tieto peniaze požičali a obrovský rast cien je okamžite tu.
Ako je ale možné, že nič takéto sa nestalo a dokonca aj objem týchto rezerv stále rastie? Ekonómovia to vysvetlia pascou likvidity, no nepriznajú, že model bol už od začiatku chybný.
Ako je možné, že Kanada, kde boli povinné minimálne rezervy zrušené už v roku 1992 nezažila žiadnu hyperinfláciu? A čo Nový Zéland, ktorý ich zrušil v roku 1999? Model použiteľných zdrojov (loanable funds theory) je len teóriou, ktorá nemá vo vyspelom svete žiadne reálne uplatnenie, no aj tak sa stále používa pri analýze makroekonomickej situácie.
Čo sa ale naopak stále ignoruje, je dlh. Teraz nemyslíme štátny dlh, ktorý sa považuje za alfu a omegu všetkých problémov, ale dlh ostatných ekonomických agentov: firiem a domácností. Ak domácnosti alebo firmy zvyšujú svoj dlh, rastie aj ich spotreba alebo investície, čo podporuje ekonomický rast. Keď sa dlh začne splácať, nutne musí ovplyvniť aj hlavný makoekonomický agregát: HDP. Pohľad na veľkosť dlhu firiem a domácností sa ale tiež ignoruje, pričom jeho úloha pri generovaní ekonomického rastu je jednoznačná.
Príkladom je Čína, kde ešte pred rokom všetci očakávali silný ekonomický rast približujúci sa k úrovni 8% počas nasledujúcich rokov. Akosi zabúdali na to, aká explózia dlhu nastala v tejto ekonomike za poslednú dekádu.
Nechceme ale tento text venovať kritike všetkého, ale skôr poukázať na to, kde mohol pred pár rokmi urobiť chybu asi každý. Analytik Jim Reid z Deutsche Bank v utorok vo svojej analýze upozorňuje na to, že neustály dopyt po bezpečí a tiež nadbytok kapitálu spolu s agresívnym znižovaním úrokových sadzieb spôsobujú úplne nový stav na finančných trhoch.
Kým zavedenie politiky nulových úrokových sadzieb ZIRP sa vnímalo ako krok do neznáma, nová politika negatívnych úrokových (zatiaľ depozitných) sadzieb NIRP je už krokom do prázdna. Aktuálne majú negatívne sadzby v istej forme krajiny spolu tvoriace takmer štvrtinu svetového HDP, no ekonomický rast sa stále nedostavil. To, že menové stimuly nie sú všeliekom, je asi každému jasné.
Reid ale upozorňuje na to, že sa bezpečným prístavom nestávajú len štátne dlhopisy, ale už aj korporátne dlhopisy. Teória hovorí, že cenou za požičanie peňazí je úrok. Aktuálne sme v situácii, kedy je táto cena záporná a napríklad nemecké štátne dlhopisy až do splatnosti sedem rokov majú negatívny výnos. Ak napríklad nakúpite nemecké 5-ročné dlhopisy pri aktuálnej cene, každý rok až do splatnosti prídete o 0,24% svojej investície.
Napríklad vo Švajčiarsku sa už aj korporátne dlhopisy obchodujú s negatívnym výnosom a to až do neuveriteľnej splatnosti 10 rokov.
Je možné, že nová kríza na trhoch, ktorá skôr či neskôr určite príde, budú negatívne depozitné sadzby zavedené v oveľa väčšej časti sveta. Fed sa preto už teraz bánk v záťažových testoch na tento rok pýta, aké by to malo pre ne následky. Ukážka správania sa akcií švajčiarskych, japonských a bánk z eurozóny dáva jasnú odpoveď. Nie dobre.
Záver:
Situácia na finančných trhoch je aktuálne iná než sme doteraz poznali a preto je kľúčové aktualizovať svoj pohľad na finančné trhy, pretože lámanie paradigiem nemusí mať len krátkodobé následky. Články linkované v časti Zdroje dúfam pomôžu každému lepšie pochopiť rozdiel medzi teóriou a realitou.
Zdroje:
Deutsche Banks Jim Reid: Just Wait Till Corporate Bonds go Negative Too (Bloomberg, Tracy Alloway)
Market Macro Myths: Debts, Deficits, and Delusions (GMO, James Montier)
Money creation in the modern economy (Bank of England, McLeay, Radia and Thomas)
Autor: Ján Beňák, TRIM Broker | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker
Poslední zprávy z rubriky Měny-forex:
Přečtěte si také:
Benzín a nafta 27.03.2024
Natural 95 38.64 Kč | Nafta 38.53 Kč |
Prezentace
27.03.2024 I elektrická koloběžka musí mít povinné ručení
25.03.2024 Šachista tradingovým mistrem světa: Jak Ján...
21.03.2024 Největší výzvy pro současné obchodníky? Názory...
Okénko investora
Olívia Lacenová, Wonderinterest Trading Ltd.
Revoluce v umělé inteligenci: Nový superčip společnosti Nvidia může změnit svět
Jiří Cimpel, Cimpel & Partneři
Kdy a komu se vyplatí využít DIP (dlouhodobý investiční produkt)
Mgr. Timur Barotov, BHS
Michal Brothánek, AVANT IS
SPILBERK investiční fond SICAV, a.s. se mění k lepšímu aneb Co přinesla Valná hromada
Miroslav Novák, AKCENTA CZ
ČNB pokračuje ve snižování sazeb, proinflačním rizikem slabší koruna
Ali Daylami, BITmarkets
Bitcoin stanovil nové historické maximum – Je už na nákup pozdě?
Petr Lajsek, Purple Trading
Slabá koruna prodraží dovolenou. Kolik si kde letos připlatíme?
Jakub Petruška, Zlaťáky.cz
Okénko finanční rady
Zuzana Dubová, RekvalifikacniKurzy.cz
5 klíčových dovedností, které získáte na rekvalifikačních kurzech, a které ocení každý zaměstnavatel
Iva Grácová, Bezvafinance
Bankovní turista, nebo věrný klient: Kdo vyhrává ve hře o finanční výhody?
Petr Holub, MojeNebankovka
Tomáš Rosenkranc, Ušetřeno.cz
Snižování úrokové sazby přináší výhodnější podmínky pro refinancování hypotéky
Marek Pokorný, Portu
Japonská centrální banka po 17 letech zvýšila sazby. Co to znamená?
Jan Béreš, Kalkulátor.cz
Jiří Sýkora, Swiss Life Select
Swiss Life Hypoindex březen 2024: Hypoteční sazby stagnují. Další zlevnění hypoték přijde na jaře