ECB: Statement zo zasadnutia 3.9.2015
Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy a v súlade so signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky sa dnes Rada guvernérov rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni.
Program nákupu aktív prebieha naďalej hladko. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, po oznámenej revízii limitu podielu emisií v rámci programu nákupu aktív verejného sektora po prvých šiestich mesiacoch jeho realizácie Rada guvernérov rozhodla o zvýšení tohto limitu z počiatočných 25 % na 33 %. Každý prípad sa pritom bude posudzovať samostatne s cieľom predísť situácii, keď by Eurosystém mal blokujúcu menšinu. V takom prípade by limit podielu emisií zotrval na úrovni 25 %.
Základom nášho hodnotenia menovej politiky bol prehľad aktuálnych údajov, najnovšie makroekonomické projekcie našich odborníkov a predbežné hodnotenie nedávnych výkyvov na trhu. Dostupné údaje naznačujú pokračujúce, hoci o niečo slabšie oživenie hospodárskej aktivity a pomalší rast miery inflácie, než sa pôvodne očakávalo. V nedávnom období sa znova objavili riziká spomalenia hospodárskeho rastu a cenového vývoja. Vzhľadom na prudké výkyvy na finančných a komoditných trhoch by však podľa Rady guvernérov bolo predčasné vyvodzovať závery o tom, či by tento vývoj mohol mať trvalý vplyv na výhľad cenového vývoja a na nastolenie udržateľného vývoja inflácie smerom k nášmu strednodobému cieľu, alebo či ho považovať za prevažne dočasný.
Rada guvernérov preto bude pozorne sledovať všetky nové relevantné informácie. Zdôrazňuje svoje odhodlanie a schopnosť v prípade potreby využiť všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii, a predovšetkým pripomína, že program nákupu aktív je dostatočne pružný, pokiaľ ide o prispôsobenie jeho rozsahu, zloženia a trvania.
Medzitým budeme v plnom rozsahu pokračovať v realizácii nákupu aktív v objeme 60 mld. € za mesiac. Nákupy aktív majú priaznivý vplyv na cenu a dostupnosť podnikových úverov a úverov domácnostiam. Nákupy majú prebiehať do konca septembra 2016, v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca nášmu cieľu dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.
Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení dostupných informácií vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny sa v druhom štvrťroku 2015 zvýšil o 0,3 %, čo je o niečo nižšie, než sa pôvodne očakávalo. Z najnovších údajov z prieskumov vyplýva zhruba podobné tempo rastu reálneho HDP v druhej polovici tohto roka. Celkovo očakávame pokračovanie hospodárskeho oživenia, hoci mierne slabším tempom, než sa pôvodne očakávalo, čo je predovšetkým odrazom spomalenia v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, ktoré brzdí svetový rast a zahraničný dopyt po vývoze z eurozóny. Domáci dopyt by mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky, vedúce k ďalšiemu zlepšovaniu finančných podmienok, ako aj pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Pokles cien ropy by mal okrem toho podporovať reálny disponibilný príjem domácností a ziskovosť podnikov a tým aj súkromnú spotrebu a investície. Hospodársky rast v eurozóne však budú zrejme i naďalej spomaľovať nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo realizácie štrukturálnych reforiem.
Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,4 % v roku 2015, 1,7 % v roku 2016 a 1,8 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2015 bol výhľad rastu reálneho HDP upravený nadol, najmä vzhľadom na slabší zahraničný dopyt v dôsledku pomalšieho rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách.
Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu, odrážajúc predovšetkým zvýšenú neistotu v súvislosti s externým vývojom. Zmienku si zasluhuje predovšetkým aktuálny vývoj v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, ktorý môže naďalej nepriaznivo ovplyvňovať svetový rast prostredníctvom svojho dosahu na obchod a dôveru.
Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v auguste 2015 dosiahla 0,2 %, čo je rovnako ako v júni a júli. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom je táto hodnota odrazom ďalšieho poklesu inflácie cien energií, ktorý bol vykompenzovaný rýchlejším rastom cien potravín a priemyselných tovarov. Podľa dostupných informácií a súčasných cien ropných futures zostane ročná miera inflácie HICP v najbližšom období na veľmi nízkej úrovni. Ku koncu roka sa očakáva nárast ročnej miery inflácie HICP, okrem iného aj v dôsledku bázických efektov spojených s poklesom cien ropy koncom roka 2014. V rokoch 2016 a 2017 by sa mala miera inflácie ďalej zvyšovať vzhľadom na očakávané oživenie hospodárskej aktivity, vplyv predchádzajúcich poklesov výmenného kurzu eura a predpoklad mierne vyšších cien ropy v nasledujúcich rokoch, ktoré v súčasnosti vyplývajú z trhov s ropnými futures. V súčasnosti sa však očakáva, že k tomuto rastu ročnej miery inflácie bude dochádzať o niečo pomalšie, než sa predpokladalo doteraz.
Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých ročná miera inflácie HICP dosiahne 0,1 % v roku 2015, 1,1 % v roku 2016 a 1,7 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2015 bol výhľad vývoja inflácie HICP najmä v dôsledku nižších cien ropy upravený nadol. Vzhľadom na najnovší vývoj cien ropy a aktuálne výmenné kurzy hrozí riziko, že skutočné hodnoty inflácie budú nižšie, ako sa predpokladá v septembrových projekciách.
Rada guvernérov bude preto pozorne sledovať riziká ohrozujúce výhľad cenového vývoja v strednodobom horizonte. Budeme sa sústrediť predovšetkým na prenos našich menovopolitických opatrení, ako aj na svetový hospodársky a finančný vývoj a vývoj cien komodít a výmenných kurzov.
Úverová dynamika sa ďalej zlepšovala. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v júli vzrástla na 0,9 % (po 0,2 % v júni) a od začiatku roka 2014 tak naďalej zaznamenáva postupné oživovanie. Napriek týmto zlepšeniam však dynamika úverov nefinančným spoločnostiam zostáva nevýrazná. I naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, ako aj úverové riziko, faktory v oblasti ponuky úverov a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v júli 2015 vzrástla z júnových 1,7 % na 1,9 %. Opatrenia menovej politiky prijaté od júna 2014 jednoznačným spôsobom prispievajú k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti, ako aj k oživeniu úverových tokov v rámci celej eurozóny.
Z porovnania výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy vyplýva potreba dôrazne uplatňovať menovopolitické rozhodnutia Rady guvernérov a pozorne sledovať všetky nové relevantné informácie, pokiaľ ide o ich vplyv na strednodobý výhľad cenovej stability.
Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie prispieva k podpore hospodárskej aktivity. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa však naplno prejaví len v prípade rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a nízky potenciálny rast produkcie v eurozóne je potrebné prebiehajúce cyklické oživenie podporiť účinnými štrukturálnymi opatreniami. Nevyhnutným predpokladom na zvýšenie produktívnych investícií, podporu tvorby pracovných miest a zvýšenie produktivity sú ďalšie reformy na trhu tovarov a služieb a trhu práce, a predovšetkým opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane adekvátnej verejnej infraštruktúry. Rýchla a účinná realizácia týchto reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky povedie nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj očakávania trvalo vyšších príjmov a urýchli výsledky reforiem, vďaka čomu sa eurozóna stane odolnejšou voči globálnym šokom. Rozpočtová politika by mala prispievať k hospodárskemu oživeniu, zároveň však musí i naďalej dodržiavať podmienky Paktu stability a rastu. Dôsledné uplatňovanie paktu má z hľadiska dôvery v náš rozpočtový rámec rozhodujúci význam.
Autor: Dominik Hapl, TRIM Broker | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker
Poslední zprávy z rubriky Měny-forex:
Přečtěte si také:
Benzín a nafta 16.04.2024
Natural 95 40.05 Kč | Nafta 39.19 Kč |
Prezentace
15.04.2024 Kam půjdou úrokové sazby? Aktuální přehled...
15.04.2024 Zabouchnuté dveře vyřeší zámečník od pojišťovny...
Okénko investora
Petr Lajsek, Purple Trading
Miroslav Novák, AKCENTA
Spotřebitelská inflace v eurozóně odeznívá, pro služby to však úplně neplatí
Štěpán Křeček, BHS
Tři měsíce v řadě klesají ceny potravin v České republice nejrychleji ze všech zemí Evropské unie
Olívia Lacenová, Wonderinterest Trading Ltd.
Michal Brothánek, AVANT IS
Jiří Cimpel, Cimpel & Partneři
Ali Daylami, BITmarkets
Bitcoin stanovil nové historické maximum – Je už na nákup pozdě?
Jakub Petruška, Zlaťáky.cz
Okénko finanční rady
Petr Holub, MojeNebankovka
Marek Pokorný, Portu
Tomáš Kadeřábek, Swiss Life Select
Petr Holub, Zoxo Financial s.r.o.
Lenka Rutteová, Bezvafinance
Úvěr na rekonstrukci za max. 3,5 %. Rozjela se nová vlna dotací
Lukáš Kaňok, Kalkulátor.cz
Tomáš Vrňák, Ušetřeno.cz
Nové ceníky dodavatelů: Domácnosti mohou ušetřit i tisíce korun
Zuzana Dubová, RekvalifikacniKurzy.cz
Změna kariéry v polovině života: Jak rekvalifikační kurzy mohou otevřít nové příležitosti?