ECB: Statement zo zasadnutia 3.9.2015

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy a v súlade so signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky sa dnes Rada guvernérov rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni.

Program nákupu aktív prebieha naďalej hladko. Pokiaľ ide o  neštandardné opatrenia menovej politiky, po oznámenej revízii limitu podielu emisií v rámci programu nákupu aktív verejného sektora po prvých šiestich mesiacoch jeho realizácie Rada guvernérov rozhodla o zvýšení tohto limitu z počiatočných 25 % na 33 %. Každý prípad sa pritom bude posudzovať samostatne s cieľom predísť situácii, keď by Eurosystém mal blokujúcu menšinu. V takom prípade by limit podielu emisií zotrval na úrovni 25 %.

Základom nášho hodnotenia menovej politiky bol prehľad aktuálnych údajov, najnovšie makroekonomické projekcie našich odborníkov a predbežné hodnotenie nedávnych výkyvov na trhu. Dostupné údaje naznačujú pokračujúce, hoci o niečo slabšie oživenie hospodárskej aktivity a pomalší rast miery inflácie, než sa pôvodne očakávalo. V nedávnom období sa znova objavili riziká spomalenia hospodárskeho rastu a cenového vývoja. Vzhľadom na prudké výkyvy na finančných a komoditných trhoch by však podľa Rady guvernérov bolo predčasné vyvodzovať závery o tom, či by tento vývoj mohol mať trvalý vplyv na výhľad cenového vývoja a na nastolenie udržateľného vývoja inflácie smerom k nášmu strednodobému cieľu, alebo či ho považovať za prevažne dočasný.

Rada guvernérov preto bude pozorne sledovať všetky nové relevantné informácie. Zdôrazňuje svoje odhodlanie a schopnosť v prípade potreby využiť všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii, a predovšetkým pripomína, že program nákupu aktív je dostatočne pružný, pokiaľ ide o prispôsobenie jeho rozsahu, zloženia a trvania.

Medzitým budeme v plnom rozsahu pokračovať v realizácii nákupu aktív v objeme 60 mld. € za mesiac. Nákupy aktív majú priaznivý vplyv na cenu a dostupnosť podnikových úverov a úverov domácnostiam. Nákupy majú prebiehať do konca septembra 2016, v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca nášmu cieľu dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení dostupných informácií vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny sa v druhom štvrťroku 2015 zvýšil o 0,3 %, čo je o niečo nižšie, než sa pôvodne očakávalo. Z najnovších údajov z prieskumov vyplýva zhruba podobné tempo rastu reálneho HDP v druhej polovici tohto roka. Celkovo očakávame pokračovanie hospodárskeho oživenia, hoci mierne slabším tempom, než sa pôvodne očakávalo, čo je predovšetkým odrazom spomalenia v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, ktoré brzdí svetový rast a zahraničný dopyt po vývoze z eurozóny. Domáci dopyt by mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky, vedúce k ďalšiemu zlepšovaniu finančných podmienok, ako aj pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Pokles cien ropy by mal okrem toho podporovať reálny disponibilný príjem domácností a ziskovosť podnikov a tým aj súkromnú spotrebu a investície. Hospodársky rast v eurozóne však budú zrejme i naďalej spomaľovať nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo realizácie štrukturálnych reforiem.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,4 % v roku 2015, 1,7 % v roku 2016 a 1,8 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2015 bol výhľad rastu reálneho HDP upravený nadol, najmä vzhľadom na slabší zahraničný dopyt v dôsledku pomalšieho rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu, odrážajúc predovšetkým zvýšenú neistotu v súvislosti s externým vývojom. Zmienku si zasluhuje predovšetkým aktuálny vývoj v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, ktorý môže naďalej nepriaznivo ovplyvňovať svetový rast prostredníctvom svojho dosahu na obchod a dôveru.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v auguste 2015 dosiahla 0,2 %, čo je rovnako ako v júni a júli. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom je táto hodnota odrazom ďalšieho poklesu inflácie cien energií, ktorý bol vykompenzovaný rýchlejším rastom cien potravín a priemyselných tovarov. Podľa dostupných informácií a súčasných cien ropných futures zostane ročná miera inflácie HICP v najbližšom období na veľmi nízkej úrovni. Ku koncu roka sa očakáva nárast ročnej miery inflácie HICP, okrem iného aj v dôsledku bázických efektov spojených s poklesom cien ropy koncom roka 2014. V rokoch 2016 a 2017 by sa mala miera inflácie ďalej zvyšovať vzhľadom na očakávané oživenie hospodárskej aktivity, vplyv predchádzajúcich poklesov výmenného kurzu eura a predpoklad mierne vyšších cien ropy v nasledujúcich rokoch, ktoré v súčasnosti vyplývajú z trhov s ropnými futures. V súčasnosti sa však očakáva, že k tomuto rastu ročnej miery inflácie bude dochádzať o niečo pomalšie, než sa predpokladalo doteraz.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých ročná miera inflácie HICP dosiahne 0,1 % v roku 2015, 1,1 % v roku 2016 a 1,7 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2015 bol výhľad vývoja inflácie HICP najmä v dôsledku nižších cien ropy upravený nadol. Vzhľadom na najnovší vývoj cien ropy a aktuálne výmenné kurzy hrozí riziko, že skutočné hodnoty inflácie budú nižšie, ako sa predpokladá v septembrových projekciách.

Rada guvernérov bude preto pozorne sledovať riziká ohrozujúce výhľad cenového vývoja v strednodobom horizonte. Budeme sa sústrediť predovšetkým na prenos našich menovopolitických opatrení, ako aj na svetový hospodársky a finančný vývoj a vývoj cien komodít a výmenných kurzov.

Úverová dynamika sa ďalej zlepšovala. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v júli vzrástla na 0,9 % (po 0,2 % v júni) a od začiatku roka 2014 tak naďalej zaznamenáva postupné oživovanie. Napriek týmto zlepšeniam však dynamika úverov nefinančným spoločnostiam zostáva nevýrazná. I naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, ako aj úverové riziko, faktory v oblasti ponuky úverov a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v júli 2015 vzrástla z júnových 1,7 % na 1,9 %. Opatrenia menovej politiky prijaté od júna 2014 jednoznačným spôsobom prispievajú k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti, ako aj k oživeniu úverových tokov v rámci celej eurozóny.

Z  porovnania výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy vyplýva potreba dôrazne uplatňovať menovopolitické rozhodnutia Rady guvernérov a pozorne sledovať všetky nové relevantné informácie, pokiaľ ide o ich vplyv na strednodobý výhľad cenovej stability.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie prispieva k podpore hospodárskej aktivity. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa však naplno prejaví len v prípade rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a nízky potenciálny rast produkcie v eurozóne je potrebné prebiehajúce cyklické oživenie podporiť účinnými štrukturálnymi opatreniami. Nevyhnutným predpokladom na zvýšenie produktívnych investícií, podporu tvorby pracovných miest a zvýšenie produktivity sú ďalšie reformy na trhu tovarov a služieb a trhu práce, a predovšetkým opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane adekvátnej verejnej infraštruktúry. Rýchla a účinná realizácia týchto reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky povedie nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj očakávania trvalo vyšších príjmov a urýchli výsledky reforiem, vďaka čomu sa eurozóna stane odolnejšou voči globálnym šokom. Rozpočtová politika by mala prispievať k hospodárskemu oživeniu, zároveň však musí i naďalej dodržiavať podmienky Paktu stability a rastu. Dôsledné uplatňovanie paktu má z hľadiska dôvery v náš rozpočtový rámec rozhodujúci význam.

Autor: Dominik Hapl, TRIM Broker | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker