Turecko intervenuje, meny V4 stabilné

Pozornosť obchodníkov sa včera aj napriek výsledkom spoločnosti Apple sústreďovala na krajiny emerging markets. Centrálne banky sa totiž snažili zastaviť zhoršujúcu sa situáciu na finančných trhoch. Keď kvôli taperingu zo strany Fedu začali prepadať meny emerging markets, museli na tento vývoj jednotlivé centrálne banky reagovať.

Už v 19. decembra (deň po zasadnutí FOMC) oznámila brazílska centrálna banka, že bude pokračovať v FX swapoch s cieľom zabrániť výraznejšiemu pohybu brazílskeho realu. Následne ale v obave z prípadného prepadu realu centrálna banka neočakávane zvýšila 15. januára základnú úrokovú sadzbu (Selic interest rate) s cieľom bojovať s infláciou. Prílev kapitálu v očakávaní Olympiády a slabá mena totiž zvyšovali inflačné tlaky.

Indická rupia zaznamenala svoj najhorší mesiac v auguste, kedy prekvapivo slabý ekonomický rast (najnižší od roku 2009) a zároveň vysoká inflácia spolu s rastúcou nedôverou vo vládu premiéra Singha ako aj v očakávaní májových volieb. Guvernér indickej centrálnej banky RBI sa napriek slabému rastu rozhodol zastabilizovať menu a zastaviť infláciu zvýšením základnej úrokovej sadzby. Úroková sadzba pre repo obchody bola zvýšená v septembri, októbri a neočakávane aj v včera zo 7,75% na 8%. Tým, že centrálna banka zvýšila sadzby, pomohla zlepšiť dôveru na finančných trhoch.

Pomocnú ruku včera finančným trhom podala aj čínska centrálna banka. Tá včera na medzibankový trh dodala 150 mld. CNY likvidity, no overnight sadzba SHIBOR naďalej rastie. Zdá sa tak, že banky v obave o problémy investičného trustu China Credit Trust, ktorý bol na okraji bankrotu, začínajú opäť menej dôverovať jedna druhej.

Najhoršie na tom z mien emerging markets za posledné dni bola turecká líra. 23. januára sa centrálna banka snažila zastaviť výpredaj meny intervenciou na FX trhu (prvá za posledné dva roky), no jej kroky totálne zlyhali. Následne sa čakalo, čo v pondelok centrálna banka zvýši základnú úrokovú sadzbu, aby zastavila prepad líry, no rozhodnutie centrálnej banky prešlo bez zvýšenia sadzieb. Líra tak pokračovala v prepade, ktorý za urýchlil 17. decembra potom, čo začalo vyšetrovanie členov vlády premiéra Recepa Tayyipa Erdogana kvôli korupcii. To vyvolalo zmeny vo vláda ako aj rast nedôvery zahraničných investorov, na ktorých financovaní je Turecko závislé. Podobne je na tom aj Indonézia, Rusko, Argentína alebo Južná Afrika.

Nakoniec ale v noci centrálna banka Turecka zvýšila úrokové sadzby a to výrazne viac než sa očakávalo. Sadzba overnight lending rate vzrástla o 425 bp na 12% zo 7,75%. Centrálna banka odôvodnila rast sadzieb hlavne infláciou, no slabá mena určite situáciu nezlepovala. Podľa analytikov banky Barclays si musí tento rok Turecko a subjekty v krajine požičať zo zahraničia až 200 mld. USD, čo je ekvivalent 25% HDP krajiny. Ak sa napríklad aj kvôli slabej mene k týmto peniazom subjekty v ekonomike nedostanú, hrozí ekonomike ešte výraznejšie spomalenie než to, ktoré teraz zažíva. Horšie na tom bude aj inflácia, ktorá sa na tento rok odhaduje na 8%.

Ukazuje sa tak, že krajiny V4 (PLN, HUF, CZK) a krajiny Ázie, ktoré si už svojou krízou prešli dávnejšie (KRW, TWN, SGD, THB), ostávajú bezpečným prístavom aj tento rok.