Bublinová ekonomika
Počas finančnej krízy sa na stabilizáciu trhov ako aj reálnej ekonomiky použila vo väčšine krajín menová ako aj fiškálna politika. Každá z nich má svoje výhody ako aj nevýhody. O menovej politike, konkrétne kvantitatívnom uvoľňovaní, napísal výborný komentár Ambrose Evans-Prichard pre denník Telegraph a preto som sa ho rozhodol preložiť a sprístupniť aj nášmu publiku. Reakcia na komentár boli pomerne rozporuplné a preto by som rád teraz napísal tiež svoj názor na menovú politiku.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že menová politika pracuje s reálnou ekonomikou kanálom úverov a finančného sektora. Centrálne banky urobili z menovej politiky nástroj na operatívne riadenie ekonomiky, čím sa z nej stal cyklický nástroj a pomohol vytvoriť ekonomický model založený na aktívach (asset bubbles economy). Pracuje nasledovne: ak ekonomika začne spomaľovať alebo skĺzne do recesie, centrálna banka zníži základnú úrokovú sadzbu, aby začala stimulovať ekonomický rast. Výsledkom je expanzia úverov, ktoré následne podporujú nové investície alebo spotrebu. Keď je následne expanzia príliš silná a spôsobuje infláciu, začína centrálna banka uťahovať menovú politiku, čím najčastejšie spôsobí nové spomalenie ekonomiky a často aj novú recesiu. Takto sa opakuje cyklus vyšších a nízkych úrokových sadzieb. Menová politika je totižto oveľa rýchlejšia než fiškálna politika. Asi ťažko by sme si vedeli predstaviť, ak by vláda operatívne menila výdavkovú alebo daňovú politiku vo veľmi krátkom období.
Efekt tohto cyklu vidíme hlavne na cenách aktív (dlhopisy, akcie, nehnuteľnosti), na reálnej ekonomike je efekt menovej politiky vidieť len nepriamo. Počas ostatných 60 rokov fungoval v US ekonomike neustále tento cyklus menovej politiky, no problémom bolo, že otázka naakumulovaného dlhu sa nikdy neriešila. Počas recesie síce dlh klesal, no nikdy nie tak, aby vymazal obdobie predchádzajúcej expanzie. Tento proces sa zvykne nazývať supercyklom dlhu.
Fed sa ale rozhodol, že kvantitatívne uvoľňovanie a politiku nízkych úrokových sadzieb použije aj na riešenie otázky štrukturálnej nezamestnanosti a hlboko podpriemernej ekonomickej obnovy, ktoré Veľká recesia nastolila. V tejto oblasti má ale menová politika len veľmi malý vplyv a dokázala len to, čo doteraz: zvýšiť ceny aktív.
Dostávame sa tak opäť k nosnej téme menovej politiky: vyvolávanie bublín. To, že úrokové sadzby sú dlhodobo veľmi nízke, pomohlo ich vzniku. Na to, že US ekonomika jednoducho potrebuje, poukázal aj neúspešný adept na post prezidenta Fedu Larry Summers. Ten povedal, že všetky posledné expanzie US ekonomiky boli ťahané bublinou (realitná bublina, technologická bublina, bublina na trhu komerčných realít atď.) S touto politikou samozrejme nesúhlasí, len upozorňuje na to, ako doteraz model bublinovej ekonomiky fungoval.
Vidíme tak, že menová politika, ktorá bola liekom na krízu spôsobená deleveragingom a rastom nedôvery na finančných trhoch, tak je samotným jedom, ktorý krízu spôsobil. Obrovské množstvo naakumulovaného dlhu je stále veľkým problémom. Kým štáty sa dokážu zo svojich problémov dostať cez finančnú represiu (krajiny, ktoré majú vlastnú menovú politiku), domácnosti musia svoje problémy riešiť uťahovaním opaskov.
Menová politika je v tejto oblasti málu účinná a dokonca nebezpečná, ak by spôsobila ešte väčšiu bublinu, s ktorou by súvisel ďalší rast neproduktívneho dlhu.
Samotný dlh domácností nie je jediným kľúčovým problémom väčšiny vyspelých ekonomík. Problémom je aj spomínaná štrukturálna nezamestnanosť a nízke investície korporátneho sektora. Firmy totiž myslia krátkozrako a skôr než napĺňanie dlhodobých ziskových cieľov ich zaujíma otázka rastu cien akcií a z toho plynúce vyššie bonusy pre manažment.
Najpreferovanejším riešením je samozrejme ekonomický rast, no ten nie je politikou, ktorá sa uplatňuje mávnutím čarovného prútika v Bielom Dome alebo Brusseli, ale proces, na ktorom musia participovať milióny ekonomických subjektov.
Späť k úvodu. Kvantitatívne uvoľňovanie malo svoj zmysel. Bubliny zatiaľ nespôsobilo, no dlhodobo nízka menová politika, ktorú Fed plánuje udržať ešte dlhý čas, môže neskôr spôsobiť veľké problémy, ktorý odstránenie sa stane nákladnejšie.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker
Poslední zprávy z rubriky Měny-forex:
Přečtěte si také:
Benzín a nafta 27.03.2024
Natural 95 38.64 Kč | Nafta 38.53 Kč |
Prezentace
28.03.2024 5 kroků pro pravidelnou údržbu vaší motorové pily
27.03.2024 I elektrická koloběžka musí mít povinné ručení
Okénko investora
Olívia Lacenová, Wonderinterest Trading Ltd.
Revoluce v umělé inteligenci: Nový superčip společnosti Nvidia může změnit svět
Jiří Cimpel, Cimpel & Partneři
Kdy a komu se vyplatí využít DIP (dlouhodobý investiční produkt)
Mgr. Timur Barotov, BHS
Michal Brothánek, AVANT IS
SPILBERK investiční fond SICAV, a.s. se mění k lepšímu aneb Co přinesla Valná hromada
Miroslav Novák, AKCENTA CZ
ČNB pokračuje ve snižování sazeb, proinflačním rizikem slabší koruna
Ali Daylami, BITmarkets
Bitcoin stanovil nové historické maximum – Je už na nákup pozdě?
Petr Lajsek, Purple Trading
Slabá koruna prodraží dovolenou. Kolik si kde letos připlatíme?
Jakub Petruška, Zlaťáky.cz
Okénko finanční rady
Zuzana Klímová, RekvalifikačníKurzy.cz
Sekvoj patří mezi stromové titány: Načerpejte energii v netradičním lesoparku v ČR
Iva Grácová, Bezvafinance
Bankovní turista, nebo věrný klient: Kdo vyhrává ve hře o finanční výhody?
Petr Holub, MojeNebankovka
Tomáš Rosenkranc, Ušetřeno.cz
Snižování úrokové sazby přináší výhodnější podmínky pro refinancování hypotéky
Marek Pokorný, Portu
Japonská centrální banka po 17 letech zvýšila sazby. Co to znamená?
Jan Béreš, Kalkulátor.cz
Jiří Sýkora, Swiss Life Select
Swiss Life Hypoindex březen 2024: Hypoteční sazby stagnují. Další zlevnění hypoték přijde na jaře