Japonské akcie: Nepýtať sa, zavierať, utekať ..

Trh máme poriadne rozbúrený, ale známky paniky nevidíme. Len sa dejú pohyby úplne iným smerom, ako by sa dalo očakávať podľa fundamentov. Uveďme si niekoľko príkladov:

Japonské akcie urobili od konca minulého roka zázračnú rely o 85%, avšak posledné dni padajú ako kameň. Podľa toho či sa pozeráme na maximá alebo vrcholy, za posledných pár obchodných dní padli o 15 resp. 10% a vstupujú do korekcie. A prečo? Abenomics už nefunguje? Veď ekonomika rastie, centrálni plánovači a prognostici v BoJ vidia infláciu za rohom (hoci nie všetci) a aktuálne sa má pristúpiť aj k utlmovaniu volatility na dlhopisovom trhu (nikto nechce vysoké výnosy na vládnych dlhopisoch). Nuž dôvodov môže byť niekoľko prvé môžu byť fundamentálne. Japonskí prognostici, plánovači a vodcovia sú trochu protichodní a nekonzistentní vo svojich vyjadreniach. Chcú pokojný dlhopisový trh (najväčší na svete), hoci ak sa inflačné očakávania naplnia, investori budú trpieť stratu (nízke výnosy v čase vyššej inflácie). Inflačné očakávania sa už započítavajú na úrovni 2% (rozdiel výnosov normálnych a proti inflácii chránených dlhopisov) a preto keď vláda nechce rast výnosov dlhopisov, inštitúcionálni investori radi predajú svoje japonské dlhopisy smerom k BoJ. Ak chcú obyvatelia (vlastnia 80% dlhopisov prostredníctvom bánk, ktoré za ich úspory tieto dlhopisy nakúpili) utrpieť stratu, bude to od nich veľmi patriotické. Hlavne ak si zoberieme, ako vlastne Japonsko zázračne dosiahlo svoj 3.5% rast HDP, dôkaz o tom, že Abenomics funguje. Japonské dáta ukazujú, že z dôvodu klesajúceho JPY vzrástli importné ceny o 6.9%, kým exportné ceny stúpli o 4.3% za 1Q2013. Na rozpisovanie postupu, akým sa vyrátal anualizovaný rast tu nie je priestor avšak záver je tento: Napriek slabšej nominálnej obchodnej bilancii (cashovej) sa po započítaní efektu vyššieho rastu importných cien ako rastu exportných cien podarilo dosiahnuť, že reálny rast exportov zabezpečil 50% z rastu ekonomiky za 1Q. Opäť sa raz ukázalo, že absolútne kľúčové je číslo HDP a účel svätí prostriedky. HDP totiž reálne rastie, hoci Japonci sa stávajú chudobnejší cez drahší import metodika zabezpečila, že tým, že sa Japonci vzdali istého objemu tovarov ktoré mohli kúpiť v mene rastu objemu tovarov, ktoré mohli exportovať, sa ekonomike darí lepšie. Naše odporúčanie možno keby obyvatelia prestali zbytočne jesť (zníži to import), mohol by reálny export a jeho prebytok ešte viacej vzrásť a bol by to ďalší žiarivý úspech vlády. Mimochodom, tá istá vláda hovorí, že napriek prepadu JPY, drahšiemu importu a plánu naštartovať infláciu ostanú reálne mzdy nezmenené. A kto ich bude zvyšovať o infláciu? Zadlžená vláda, alebo japonské firmy, ktoré škrtia náklady aby boli konkurencieschopné? Ako už povedal nemecký guvernér Bundesbank Weidmann, držíme Japoncom v ich experimentoch palce.

Silný prepad japonských akcií by tak ešte mal dopovedať, či nastane pokračovanie rely alebo jej úplne zvrátenie. Zerohedge si urobil prehľad o 14 rely akcií, ktoré za 6 mesiacov dosiahli 70% alebo viac, podobne ako teraz Japonské. Zistili, že v 10 prípadoch akcie úplne zvrátili trend a výrazne sa prepadli. Budeme im držať palce, pretože japonský penzijný fond práve oznámil, že sa chystá viac investovať do akcií ako do dlhopisov. Aby vraj zarobil na rely.

Tomuto scenáru odolávajú americké akcie, ktoré majú predsa len ekonomiku v lepšom stave. Avšak i tu hrozí slabší výkon ekonomiky v 2Q (na základe výhľadu ISM, obchodnej bilancie, osobnej spotreby a tržieb) a hlavne dáta sú tak dobré, že reálne hrozí obmedzenie QE. A preto akcie netešia ani najlepšie dáta spotrebiteľskej dôvery od roku 2007, ani najrýchlejší rast cien nehnuteľností od roku 2006. A preto vidíme skôr výber kapitálu za akcií a dlhopisov (výnosy vzrástli). Doteraz sme viseli presný opak.

Ďalším pekným príkladom je zlato prečo rastie, keď hrozí obmedzenie QE a doteraz nerástlo, ani keď bol slabý USD? A vôbec prečo je USD slabý cez celé spektrum, keď Fed hovorí o sprísnení menovej politiky a dáta z USA boli výborné (čo doteraz posilňovalo USD)?

Odpoveďou na väčšinu z týchto otázok je, že sa prelieva kapitál a budú sa meniť korelácie. Prvým krokom je však zatváranie pozícií. Zatváranie longov na japonských akciách, zatváranie (aspoň časti) špekulácií na oslabenie JPY a EUR, zatváranie špekulácií na ďalší pokles drahých kovov, zatváranie špekulácií na ďalší rast akcií a dlhopisov (keď Fed nakupoval). Nikto sa nepýta, radšej zatvára a nečaká. Potom sa uvidí, čo ďalej.

Kam teraz bude kapitál smerovať bude skutočne zaujímavé. Akcie sa budú musieť veľmi skoro rozhodnúť, či idú do korekcie (keby bola aspoň zámienka), alebo vyššie (to je tiež problém, pretože dáta už lepšie asi ani nemôžu byť a reálne hrozí nižší príjem firiem v ďalšom kvartáli). Komodity budú mať problém so silným USD a nadbytkom ponuky (zlato, ropa, obilniny ale aj zemný plyn). Dlhopisy by mali mať zabezpečný záujem z dôvodu nízkych úrokov, lenže problém je ten, že nízke výnosy už ponúka aj periféria eurozóny a to sú už rizikové dlhopisy. Avšak vidíme apetít po výnose (už aj grécke dlhopisy majú výnos menej ako 9% na 10-ročných splatnostiach), veľmi veľký a riziká idú opäť bokom. Veľké rozvinuté ekonomiky si neželajú rast výnosov, takže tu budú mať investori problém. Menej rozvinuté ekonomiky môžu ponúkať vyšší výnos, ale je s väčším rizikom. Kapitál by tak mal prúdiť do rizikovejších dlhopisov a akcií (možno až po korekcii). A potom sa portfólio manažéri budú modliť, aby ekonomika vydržala inak sa budú musieť schovať do bezpečných prístavov a pekne za to platiť (záporný reálny výnos na kvalitných dlhopisoch a zlate). Teda ak nechcú 15% straty v priebehu dní po zle načasovanom nákupe.

Dnes čakáme dáta HDP z USA a sme veľmi zvedaví, ako zareagujú akcie. Máme dve možnosti pôvodný scenár, kedy lepšie dáta pošlú akcie vyššie, alebo QE scenár, kedy lepšie dáta tlačia akcie nadol. Už nie je kam uhýnať a treba sa rozhodnúť, čo je prednejšie likvidita alebo zisk (z ekonomiky).