Daňová vojna

Boj proti finančnej kríze, ktorú sme si sami spôsobili naberá na obrátkach a naberá charakter vojny. Aby ekonomiky naštartovali rast čo možno najľahším spôsobom, vedú menové vojny so svojimi susedmi. Teda snažia sa oslabiť svoju menu a vyexportovať sa z ekonomického marazmu. Pre svoju pohodlnosť (sociálny štát), akceptáciu korupcie (plytvanie vo verejnom sektore) a absolútnou neochotou vzdať sa svojho životného neudržateľného štandardu (kupujeme si nepotrebne a predražené statky na úver) sme sa dopracovali k dlhovej kríze. Áno, štát nás všetkých zachránil pred dôsledkami krízy. Lenže teraz to treba aj zaplatiť. A keďže štát sme my, tak to aj my zaplatíme. Vyššími daňami samozrejme.

Lenže ľudia neradi platia dane, tobôž nie vyššie. A preto v ére čoraz vyšších daní začali nadobúdať na atraktívnosti tzv. daňové raje. Ide o oblasti, kde sú daňové sadzby podstatne nižšie ako v iných ekonomikách, hlavne preto, ide o relatívne o maličké ekonomiky s minimálnymi nákladmi na prevádzku. A preto sem prúdi kapitál, keďže čoraz viac spoločností si tu zakladá materské spoločnosti, ktoré formálne prijímajú ich zisky a zároveň z nich tu platia dane. A keďže miestne autority majú laxný prístup ku kontrole transakcií, zároveň sa tu dajú preprať čierne peniaze. Cyprus bol jedným z takýchto daňových rajov a mal jednu zaujímavú doložku, je členom EÚ a eurozóny. A práve to je dôvodom, prečo sem začali prúdiť veľké objemy vkladov. HDP krajiny je približne €18 mld. , zato objem vkladov tu dosahuje €68 mld. To je 3.7 násobok HDP. Len zahraničné vklady presahujú objem celého HDP, sú väčšinou z Ruska. Celkovo je 40% vkladov zahraničných. Objem bankového sektora je viac ako 7 násobok HDP. Viac mal už len Island v najlepších časoch.

Veľký bankový sektor chcel robiť veľký biznis a preto poskytoval úvery. Keďže najväčším obchodným partnerom Cypru je Grécko, veľa úverov išlo tam. Konkrétne ekvivalent 160% HDP Cypru. Nuž a už aj vrabce si čvirikajú, kam speje grécka ekonomika. 20% pokles za posledné roky bol nepríjemný, avšak haircuty na grécke dlhopisy bol asi poslednou ranou. Cyperské banky začali mať veľký problém a zrazu nebolo toho, kto by ich zachránil. Samozrejme, záujem by tu bol. Rusi už ponúkli €3.5 mld., Cyprus potrebuje €17 mld. EÚ je ochotná pomôcť, ale samozrejme, že to nebude zadarmo. Odhliadnuc od toho, že tu ležia peniaze ktovie odkiaľ je Cyprus magnetom pre kapitál aj pre svoje daňové sadzby. Firmy tu platia 10%, prepravné spoločnosti pod vlajkou Cypru neplatia nič, ani z dividend. Daň z príjmu FO sa môže vyšplhať až do 35%, avšak do 19500 Eur ročne neplatíte nič, do 28 000 Eur ročne sa platí 20%. Takže kto zarába 2300 Eur mesačne, platí 20% zo sumy 700 eur. A teraz pre porovnanie nemecké dane. Daň pre firmy je v pásme 20 30%, daň z dividend 26%, daň z príjmu FO je v pásme 14 45%, do 8 130 eur ročne neplatíte nič. V takomto svetle sa lepšie chápu pohnútky z Nemecka, ktoré ak malo zachraňovať Cyprus, žiadalo jednorázové zdanenie vkladov vo výške 40%.

Dohodol sa kompromis a to na úrovni 6.75% na vklady do 100 tis. EUR, 9.9% na vklady nad 100 tis. EUR. Ťažko povedať, koho táto správa vydesila viac, či ruských miliardárov, alebo miestnych obyvateľov. Okamžite sa vrhli na banky, avšak k svojim peniazom sa nedostali. Teraz bude rozhodovať cyperský parlament, či pomoc schváli, alebo nie. Ak áno, hrozí run na banky aj v iných (hlavne periférnych krajinách), pretože ľudia sa budú báť o svoje peniaze v bankách (cez víkend sa dozviete, že zaplatíte daň za stabilitu v objeme 6 7% z vašich vkladov a k peniazom sa nedostanete, pretože sú bankové prázdniny). Ak neschvália, hrozí pád bánk. Vláda sa snaží odškodniť domácich vkladateľov cennými papiermi s právami na príjmy z cyperského zemného plynu (ktoré by mohli prísť v budúcnosti). Rusko sa už ponúklo, že všetko zariadi a zachráni, ak dostane práva na toto ložisko zemného plynu.

Vidíme len malé ihrisko jednej veľkej finančnej vojny. Ak si doplníme do rovnice zo začiatku analýzy (dôvody vzniku krízy) ďalší vývoj, tak vidíme nasledovné. Vďaka finančnému sektoru a jeho podpore zo strany vlády sa deje obrovský presun majetku. Finančný sektor je často veľmi rizikový, čo v dobrých časoch prináša zaujímavé zisky. Tieto peniaze sa rozdeľujú medzi zamestnancov a akcionárov. Menšia časť ide samozrejme štátu vo forme daní. V zlých časoch prichádzajú veľké straty. Tu by tiež mali nastúpiť zamestnanci a akcionári, avšak často sa deje veľký opak. Zachraňuje štát za verejné prostriedky a len menšiu časť berú akcionári či zamestnanci. Takže platíme nie len za bujnejúci a plytvajúci verejný sektor, ale aj za diery vo finančnom sektore. To sme vedeli aj doteraz. Avšak pribúdajú náznaky toho, akým spôsobom ideme platiť. Už to nie je nejaký dlh, ktorý v budúcnosti zaplatia ďalšie generácie (generácie pred nami očakávali, že to zaplatíme my). Už je to daň za stabilitu, ktorú vám cez víkend stiahnu z účtu. Keď nezaplatíte, idete do väzenia.

Brusel, ale aj lokálne vlády sú si vedomé, že plateniu vysokých daní sa dá vyhnúť a preto je ich prioritou plátať diery v daňových zákonoch a chcú bojovať proti daňovým rajom. Daň za stabilitu na Cypre je len ďalším výstrelom bruselskej daňovej aurory, cieľom je harmonizácia (rozumej dorovnanie a zvýšenie) daní po celej eurozóne. Aj transakčná daň bola takýmto výstrelom. A tlak na harmonizáciu daňových sadzieb, či tlak na zvyšovanie daní v Írsku ďalšími. Brusel a vlády si naozaj myslia, že zvýšia svoj vplyv, keď zvýšia dane a z prijatých peňazí budú všetko regulovať a stimulovať. Ešte stále im nedošlo, že ak chcú stabilizovať (a možno aj zvýšiť) daňové príjmy, tak musia daňové sadzby znižovať, aby sa nikomu reálne neoplatilo dane obchádzať. História ukazuje, že takto sa to dá a funguje to. Keď platí veľa ľudí nízke sadzby, je to lepšia situácia, ako sú sadzby vysoké a ľudia sa venujú optimalizácii a zakladaniu off-shore spoločností. Keď vláda berie ekonomickým subjektom väčšinu plodov ich práce, ktoré premrhá a rozdá svojim, klesá motivácia vôbec niečo v ekonomike robiť. A preto je aktuálna daňová vojna veľmi kontraproduktívna a môže mať veľmi neblahé následky. Dokonca porovnateľné s reálnou vojnou. Bohužiaľ, dnes už nepotrebujeme tanky na to, aby sme si zničili ekonomiku. Dúfajme, že politici sa z doterajších výsledkov boja proti kríze poučia a nebudú opakovať tie isté chyby. Krízu ešte stále môžeme využiť na to, aby sme sa posunuli dopredu.

Cyprus teda stojí na prahu veľkého rozhodnutia. Dnes pravdepodobne nebude a odsúva sa. Pôvodne malo byť v nedeľu, potom dnes. Dnes sa hovorí o zajtrajšku, dokonca o piatku. Banky sú zatiaľ zatvorené. Na trh by malo lepšie vplývať odsúhlasenie takejto záchrany, pre Cyprus by bolo asi lepšie vydať sa islandskou cestou (odmietnuť záväzky bánk), alebo dohodnúť také riešenie, v ktorom sa bude podieľať na stratách aj finančný sektor teda akcionári bánk. Uvidíme, akú odvahu ukážu politici.

Graf nižšie zobrazuje trhovú reakciu na nočné otvorenie trhov po zverejnení ponuky Cypru. Modrým je zlato, oranžovým je euro, čiernym akcie, šedým ropa. Nepotrebuje komentár.