Čoho sa obávajú obchodníci

Dnes budú mať americké akcie veľký deň, čaká nás triáda dôležitých zverejnení, pričom potom ešte ďalšie dni pribudnú ďalšie dôležité zverejnenia, ako ISM výrobného sektora, chicagský Fed či miera nezamestnanosti spolu s celkovou tvorbou pracovných miest.

Keďže z EÚ teraz vidíme minimum dát a na dobré aukcie dlhopisov periférie sme si už zvykli (a EURo tiež), celá pozornosť sa sústredí na USD. Aktuálna rely trvá už od leta minulého roka, ceny akcií vzrástli o 20%, blížime sa k zóne prehrievania (podľa indikátora RSI, ktorý je na najvyššej úrovni od septembra 2012, kedy akcie dosahovali vrchol, ktorý bol prekonaný až tento rok) a čítame najrôznejšie dôvody na to, aby akcie rástli a aby poriadne skorigovali. Takže si dajme argumenty za a proti:

Realitou je, že čoraz viac obchodníkov prepína z módu strach na nenásystnosť. Ich jediným strachom je, že nestihnú zarobiť na tomto raste. Dokonca sa už hovorí o veľkej rotácii aktív von z dlhopisov smerom k akciám. Ekonomické dáta z USA a Číny boli relatívne dobré, inflačné riziká sú teraz naozaj tlmené. Bezpečné prístavy nám netreba, inflácia ani bankroty teraz nie sú problémom č. 1. Výsledkom je rast výnosov dlhopisov USA a Nemecka (teda pokles hodnoty ich dlhopisov), pokles drahých kovov, CHF atď. Zato akcie sú na 5-ročných vrcholov a nie a nie skorigovať. Prvou veľkou otázkou je, či rast výnosov USA nespôsobí problém. Zatiaľ to nie je nič veľké, výnosy sú len najvyššie od marca 2012. Ak budú aktíva (napríklad akcie) rásť rýchlejšie ako výnosy, všetko je poriadku. Takto sa to dialo v 60. rokoch, čo čom sme včera písali toto je Bernankeho sen. Aktíva sú vysoko bez toho aby musel neustále rozširovať stimuly. Opačný scenár môže byť situácia zo začiatku 90. rokov, kedy odlev kapitálu z dlhopisov spôsobil problémy na dlhopisovom trhu. Vtipne vyznievajú aj plány dôchodkových fondov, ktoré na dlhopisoch nemali dostatočný výnos, teraz pre zmenu nakupovať akcie. Otázka znie, či akciám rozumejú rovnako dobre ako dlhopisom a ako sa budú správať pri prvej 5 - 10% korekcii na akciách.

Kľúčová otázka znie koľko vydrží obchodníkom aktuálna nenásytnosť a nekonečne optimistický výhľad? Ak ostaneme pri USA, včera sme videli prvú reakciu spotrebiteľov na prvé konsolidačné opatrenia vlády USA. Vyššie dane = nižšia spotrebiteľská dôvera. Reakcia akcií? Ignorovali to. Dokonca sa navýšili očakávania na piatkový výsledok spotrebiteľskej dôvery podľa University of Michigan. Dnes budeme vidieť dáta trhu práce, tvorbu pracovných miest podľa ADP. Očakáva sa prírastok 165 tis., najčastejší odhad však bol 148 tis. a prvá štvorka najpresnejších analytikov čaká takýto alebo menší výsledok. Na jeho základe (aktuálnych očakávaniach) sa však očakáva lepšia tvorba pracovných miest ako v decembri (nonfarm payrolls). Takže ak by sme dnes videli sklamanie, menilo by to očakávania aj na piatkové nonfarm payrolls.

Dáta HDP za 4Q2012 budú ďalším dôležitým zverejnením, očakávania išli nadol zo 1.4% na 1.1%, čo síce môže zvýšiť šancu pozitívneho prekvapenia, avšak tlmí to optimizmus do ďalšieho obdobia. Ak má vláda škrtať a spotrebitelia budú mať vyššie dane, kto má vytiahnuť ekonomiku na rast 2 3% (s ktorým sa ráta na tento rok), keď už pred fiškálnym útesom máme rast o 1 celá niečo na medzikvartálnej báze? Zachránia HDP investície? Alebo rast zásob? Pozoruhodné je, že napriek vyšším objednávkam tovarov dlhodobej spotreby a navýšeniu súkromnej spotreby sme videli zníženie výhľadu HDP.

A do tretice FOMC. Dnes v novom zložení, po odchode Lackera sa dá očakávať jednohlasné hlasovanie o zápisnici. Nijaká tlačovka sa však nechystá a celkovo neočakávame nijakú zmenu slovníka Fedu. Trh počíta s QE3 do začiatku roka 2014 a práve od tohto momentu by sa mali diať veľké veci. To je však ešte hudba budúcnosti, preto sa sústredíme hlavne na najbližší výhľad. A ten znie, že rastieme, kým sa niečo nepokazí. Keďže obchodníci prehltli aj slabšiu spotrebiteľskú dôveru, znesú zjavne veľa. Ale ak dnes sklame trh práce alebo HDP a FOMC prinesie len potvrdenie doterajšej politiky, mohli by sme vidieť obavy o budúcnosť.

Tú má čoraz viac krajín, ktoré si začínajú brať do úst hodnotu svojej meny. K Švajčiarsku, Japonsku a eurozóne (o Číne a USA radšej pomlčme) sa pridáva Austrália a to rovno osobou svojej premiérky. To je naozaj pozoruhodné, ak všetci politici hovoria o skorom odraze ekonomiky, prečo ich trápi sila ich meny? Eurokomisári síce propagujú rast Eura ako návrat dôvery v eurozónu (aj keď deficity sú opäť mimo kontroly), avšak po euroskupine čoskoro možno očakávať aj komentáre Nemecka, ktoré ako exportér nie je z najsilnejších úrovni eura od decembra 2011 práve nadšené.

Na akciách už vidíme spomínané prekúpenie trhu, ktoré zaváňa korekciou. Historické maximá 1576 sú však na dohľad a sú priveľmi lákavé na to, aby sme sa nechali rušiť nejakou ekonomikou. Korekcia k úrovni 1460 je to najmenej čo by sa malo stať, na to však potrebujeme spúšťač. Posledné decembrové zasadnutie FOMC videlo len menšiu korekciu na akciách, ak by sa však pripojilo HDP alebo trh práce, volatilita by mohla podstatne narásť.