Deflačný strašiak eurozóny

Po krátkom pullbacku sa US Akciový indexy opäť vrátili vyššie a vytvorili nové rekordné maximá. Rast včera viedli hlavne maloobchodní predajcovia vďaka lepším výsledkom predajcu Macys (+9,4%). Rastu pomohli tiež šumy o nadchádzajúcom prejave budúcej guvernérky Fed Yellenovej. Včerajší akciový kokteil: Dow Jones +0,45%, SP500 +0,81%, Nasdaq Composite +1,16%.

Dnes bude mať o 16:00 svoj prejav Obamom nominovaná adeptka na post šéfky Fedu Yellenová. Už počas včerajšieho dňa sa ale objavili správy, že prejav bude veľmi holubičí, čo prialo akciám. Zdá sa, že niekto sa k prejavu dostal skôr. Následne po zatvorení akciového trhu bol samotný prejav zverejnený. Jeho postoj bol naozaj holubičí. Yellenová povedala, že ekonomika ako aj trh práce ostávajú pod potenciálom a miera nezamestnanosti je tiež nízka. Celkovo prejav hodnotíme tak, že sa snažila pôsobiť optimisticky, no popri tom nechcela signalizovať koniec uvoľnenej menovej politiky. Obchodníci tieto vyjadrenia zobrali ako holubičie, čo pomohlo akciám v raste.

Nielen Yellenová, ale aj centrálni bankári z ECB včera ovplyvnili trh. Peter Praet z ECB v rozhovore pre denník The Wall Street Journal povedal, že síce teraz nie sú potrebné ďalšie stimuly, no k nákupom aktív alebo zníženiu depozitnej sadzby do záporného pásma by mohlo prísť, ak to bude potrebné pre zvýšenie inflácie. Reakciou na tieto slová bolo oslabenie eura.

Nakoniec, centrálne banky včera ovplyvnili správanie aj na britskej libre a UK akciách. Včera totiž zverejnila centrálna banka Bank of England svoj nový kvartálny inflačný report, v ktorom povedala, že k prípadnému zvýšeniu úrokových sadzieb by mohlo dôjsť skôr než čakala a to kvôli tomu, že miera nezamestnanosti by mala poklesnúť na hladinu 7% už v 3Q 2015 a nie v polovici roka 2016. Výsledkom bol rast libry, no britské akcie zastavenie kohútika likvidity nezobrali dobre a poklesli.

Aktuálne všetky centrálne banky vidia okrem rizík pre ekonomický rast aj riziká pre pokles cenovej hladiny. Dôvodom, prečo je pokles cien zlý je skutočnosť, že nominálne úrokové sadzby môžu byť pri maximálnej snahe nanajvýš nulové. To znamená, že v prípade deflácie (poklesu cenovej hladiny) a stále kladných úrokových sadzbách v podstate reálne úrokové sadzby vzrastú. A práve tie sú pre ekonomiku kľúčové. Keď reálne úrokové sadzby vzrastú, obnova ekonomiky dostane veľký stop a aktuálne zelené výhonky, ktoré v eurozóne opäť vyrastajú, veľmi rýchlo zmrznú.

To, že je riziko deflácie reálne, pekne zobrazuje graf zo spoločnosti Morgan Stanley. Tá ukazuje na závislosť medzi vysokou mierou nezamestnanosti a poklesom miery inflácie. Vzhľadom na to, že je aktuálne miera nezamestnanosti v EMU rekordná, skutočne hrozí, že ceny začnú klesať. V októbri bola jadrová miera inflácie najnižšia za posledných šesť rokov. Preto obavy, že obnova eurozóny môže vplyvom vysokých reálnych úrokových sadzieb zastať, sa podpisujú pod veľmi holubičie vyjadrenia, ktoré z eurozóny prichádzajú.